Aj napriek pandémii sa organizátori rozhodli festival v obmedzenej forme uskutočniť a neukrátiť divákov o premiéry na streamovacej doméne Dafilms. Momentálne si tak môžeme pozrieť päť čerstvých dokumentov z rôznych kútov sveta a pripomenúť si, že koronavírus, aj keď je momentálne svetovým problémom číslo jedna, nie je ani zďaleka jedinou témou, o ktorej by mal prebiehať verejný diškurz.
Japonci v Poľsku aj „diablova advokátka“
Skupina japonských študentov, ktorí milujú poľštinu, hoci jej ešte úplne nerozumejú, sa vyberie k našim susedom konfrontovať sa s poľskou kultúrou. Japonskí skorodospeláci si cestu sami financujú, aby nasiakli poľskými obyčajmi a zžili sa s jazykom, ktorý študujú. Dokument Naše malé Poľsko natočil filmár Matej Bobrik a na pozadí všedných dní poslucháčov tokijskej univerzity odhaľuje realitu dospievajúcich Japoncov, ktorí majú o Poľsku zatiaľ len skreslený obraz z učebníc. Dozvedia sa okrem iného i to, že poľským národným jedlom je dnes kebab.
Lea Tsemel je Izraelčanka a ako právnička zastupuje palestínskych aktivistov. Filmárka Rachel Leah Jones skúma terorizmus a nahliada naň ambivalentne. Na pozadí konkrétnych osudov a analýz charakterov sa odzrkadľuje vzťah Palestíny a Izraela. V centre je ale Lea Tsemel. Právnička už päť desaťročí obhajuje ľudí, ktorí vraždili a spoločnosť ich považuje za teroristov. Jonesovej film sa usiluje otvoriť problematiku viacerým pohľadom. Tsemel tvrdí, že útočník je politický väzeň, hoci iní ho nazývajú teroristom. Kde je pravda?
Dôstojný pohreb? To bude problém
Farzád prežil strastiplnú cestu zo Sýrie do Európy, no mnoho jeho spolusúputnikov, medzi ktorými sú jeho rodinní príslušníci a priatelia, to šťastie nemalo. Filmárka Nathalie Borgers v dokumente Ostatky po odysei sleduje, akým spôsobom a či vôbec prebieha identifikácia zosnulých utečencov. Grécke úrady na to nemajú prostriedky a mnoho mŕtvych tak končí v hromadných hroboch. Farzád vypátra, že telá jeho príbuzných zostali potopené vo vraku lode na dne mora a na jeho príbehu odkrýva Borgersová jednu z menej reflektovaných tém migračnej krízy – boj s byrokraciou a úradmi, ktoré odmietajú Farzádovej prosbe vyhovieť. Vytiahnuť vrak s pozostatkami tiel, aby preživší svojich blízkych dôstojne pochovali, je, zdá sa, popri závažnejších problémoch, ktorým v súvislosti s migračnou krízou štáty čelia, nemysliteľné. Obyvatelia nemeckej dediny Immerath majú omnoho závažnejší problém, ako zostať do odvolania v karanténe. Povrchová ťažba uhlia, ktorá prebieha v blízkosti ich dediny, sa rozširuje aj napriek postupnému odklonu od fosílnych palív. Hrozí, že ich príbytky i priľahlú prírodu zrovnajú so zemou. Proti tomu sa dedinčania, ktorí sa odmietli podriadiť „vyššej moci“ a opustiť kraj, začnú brániť všetkými dostupnými prostriedkami.
Filmárka Karin De Miguel Wessendorf zachytáva ich snahy o občiansku iniciatívu a záchranu miestneho lesa vo filme Neprekročiteľná medza – nahlas pre Hambach. Neoblomní dedinčania sa rozhodnú les obývať. Na stromoch si postavia chaty a bránia prírodu vlastnými telami. Wessendorfová sledovala situáciu niekoľko rokov a vo filme formuluje otázku, či je občianska neposlušnosť účinným prostriedkom v boji proti schémam zakotveným v súčasnej nemeckej spoločnosti.
Päticu dokumentov dopĺňa Svetové ekonomické fórum. Film o zasadnutí najvyšších hodnostárov a odborníkov, ktorí sa stretávajú, aby zaistili lepšie fungovanie sveta. Od roku 1971 sa v Davose koncentruje elita najvplyvnejších ľudí sveta a filmár Marcus Vetter sa pýta, či je príležitosť rozriešiť globálne problémy na tejto konferencii naozaj využitá, alebo ju elitári považujú za priestor formulovať pekné vety bez ohľadu na ich realizáciu. Protagonistom je zakladateľ fóra na zlepšenie sveta Klaus Schwab a v centre pozornosti aktuálnych rokovaní globálna ekologická kríza.
Do virtuálneho kina môžeme vstupovať do piatka 20. marca za jednorazový poplatok 59 českých korún.
