Rúško môže mať kameraman, ale herec nie

V utorok večer prebehla diskusia na tému slovenská audiovízia počas pandemických opatrení a po nich. Problémov je hneď niekoľko.

01.05.2020 15:00
Producentka Wanda Adamik Hrycová. Foto:
Producentka Wanda Adamik Hrycová.
debata

Týkajú sa zastavenej výroby filmových, televíznych aj komerčných projektov či zatvorenia kín. Znemožnenie produkcie spôsobuje problém aj vo filmovom vzdelávaní, kde mnohí študenti nebudú schopní odovzdať ročníkové projekty.

Nie je známe, že by pandémia zasiahla slovenský veľkorozpočtový filmový projekt v produkčnej fáze. Veľký projekt producentky Wandy Adamik Hrycovej je už podľa Ľubice Orechovskej v postprodukcii. Našťastie, pretože pre film s vysokým rozpočtom by mohlo mať stopnutie v priebehu nakrúcania devastačné následky.

Výroba filmov však stojí, peniaze na výrobu projektov sa teda v tomto období nečerpajú, no práve tým, že je produkcia či distribúcia diel zastavená, do fondov sa nevracajú prostriedky a v budúcnosti budú chýbať. Štatisticky je strata v audiovizuálnom sektore vyčíslená na 58 miliónov eur, čo zahŕňa aj tvorbu komerčných produktov, teda najmä reklám a televíznych výstupov. Práve z tých žijú ľudia na štábových pozíciách, ktorí sa momentálne ocitli bez práce, s minimom úspor a chabou finančnou podporou.

Už niekoľkokrát zaznelo, že štátne fondy zamerané na podporu umenia sú v dobrej kondícii a financie, ktoré sa kultúrnym inštitúciám nepodarí čerpať, by sa mali zahrnúť do nového fondu. Ministerstvo kultúry by sa však podľa Ľubice Orechovskej malo hlásiť o poskytnutie prostriedkov na ministerstve hospodárstva aj ministerstve financií, aby pomohli rozbehnúť oslabený kultúrny priemysel. Na určité obdobie sú síce zrušené odvody do Audiovizuálneho fondu, no táto povinnosť je len odložená.

Moderátor diskusie a distribútor Matej Sotník ozrejmil, že vlani zarobili kiná na Slovensku 33 miliónov eur, pri predpokladanej podobnej návštevnosti v roku 2020 by teda strata za jeden mesiac nečinnosti kín predstavovala tri milióny eur. Osemdesiat percent tržieb zarobia multiplexy, ostatné percentá prináležia menším klubovým kinám.

Klubové jednosálové kino, ako je košické kino Úsmev, ktoré v diskusii zastupoval jeho riaditeľ Lukáš Berberich, však nemá grantovú podporu na úplnú prevádzku. Kino Úsmev funguje z osemdesiatich percent z vlastných zdrojov. Jeho "spiaci režim” a udržanie zamestnancov funguje na dvadsaťpercentnej podpore, ktorú získali z Audiovizuálneho fondu a Fondu na podporu umenia. Momentálne kino Úsmev prichádza o zisky a bude stratové aj v hlavnej sezóne, ktorou je letné obdobie.

Sales agentka Alexandra Gabrižová poskytla vhľad do fungovania výučby na Filmovej a televíznej fakulte Vysokej školy múzických umení počas pandémie, kde rovnako ako na iných školách prebieha vyučovanie v on-line prostredí. No výstupmi väčšiny študentov filmovej školy sú práve filmy, ktorých výroba je tiež pozastavená. Hľadajú sa teda spôsoby, ako uvoľniť výrobu filmov v jednotlivých ateliéroch či realizovať postrodukciu už natočeného materiálu. "Predbežne sme sa dohodli, že niektoré filmy sa budú môcť dokončiť v budúcom akademickom roku. Ďalšou možnosťou bude bezplatné predĺženie štúdia alebo sa niektoré cvičenia zlúčia,” priblížia Alexandra Gabrižová.

Viac ako dvetisíc ľudí pracujúcich v audiovízii sú SZČO a podľa Radky Šišulákovej, kameramanky filmov Hotel Úsvit či Môj neznámy vojak, sa kríza týka najmä televíznych štábov, ktoré fungujú na pravidelnej báze a primárnou náplňou práce je realizácia na pľaci. "Rozbieha sa natáčanie reklamných spotov, no filmové produkcie sú v nedohľadne,” priblížila. Ak sa aj výroba uvoľní, je otázne, kto do takto skomplikovaného natáčania bude ochotný vstúpiť a aké opatrenia bude možné zaviesť. Herci predsa nemôžu hrať v rúškach.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Wanda Adamik Hrycová #koronakríza #nakrúcanie filmov