Na dafilms.com sa síce v pondelok skončila, no všetky jeho diela sú dostupné vo virtuálnom kine dafilms.cz.
Nájdete tu napríklad jeho debut o pacientovi prepustenom z psychiatrickej liečebne Scissere (1982), ktorým Mettler absolvoval filmovú školu a deklaroval svoj autorský postoj. Jeho tvorivou metódou je viera v intuíciu a jeho dramaturgickou skladbou sú voľné asociácie.
Šesťdesiatnik Mettler je už dnes svetovo uznávaný autor a organicky sa vymyká zo žánrových schém. Osciluje na pomedzí úvahových či esejistických foriem, experimentálneho filmu, op-artu a významné – rovnako dôležité ako obraz – postavenie v jeho filmoch má sound design a hudba. Ako filmový filozof fascinovaný fungovaním prírody a záhadami vesmíru sa necháva unášať špekuláciami o zmysle nielen ľudskej existencie.
Čas, to sme len my
Otázke bytia a jeho subjektívneho prežívania sa venuje vo filme Koniec času. Čas existuje, pretože vidím veci rásť, meniť sa. Mettler prechádza sopečnou krajinou, ktorá pohltila domovy na havajskom Veľkom ostrove, sleduje komunitu squaterov, pozoruje na technoparty, mapuje spustnutú štvrť s opustenými domami, je účastníkom pohrebu v Indii a na potulkách svetom spovedá okoloidúcich. Tí sa v uvažovaní o jednoduchých otázkach pred Mettlerovou kamerou púšťajú hlbšie ako sami pred sebou. Jeho kontemplatívne pozorovanie javov vytvára priestor na úvahu o pojmoch takých jasných a zároveň abstraktných, ako sú bytie, čas či priestor. Vesmír nevidíme, vidíme len jeho veľmi dávnu, pradávnu minulosť, takí sme malí a pominuteľní …
Skúmanie foriem transcendentna, hľadanie celistvosti žitia, ale aj utiekanie sa k modlám, sexu a drogám rozohráva v eseji Gambling, Gods and LSD. Za zmienku stoja aj jeho krátke dokumenty, napríklad portrét mladého rozorvaného nihilistu Lancalota Freelyho z 80. rokov či na iphone natočený kratučký fragment o filmárovom odchode do divočiny, kam si zabudol zabudnúť vziať telefón.
Neovládať rozumom, plynúť
Pozor, od Mettlerových kontemplatívnych roadmovie naprieč zemeguľou a kultúrami sa naozaj môžete stať závislí. A, áno, aj po tejto „filmovej droge“ sa môže dostaviť dojazd. Je ním uvedomenie si ľudskej márnosti aj veľkoleposti. Mettlerovo objavovanie a prepájanie technokratického sveta s jeho prapodstatou, teda prírodou, vesmírom a duchovnom je filozofickou katarziou aj vynúteným ponorom do vlastného vnútra.
A ktorý svoj film má Peter Mettler najradšej? "Pretože Eastern Avenue nebol ovládaný intelektom, môžem si ho pozrieť znovu a znovu a robiť to roky a zakaždým vidieť kompletne inú prácu. Je to záhadný film, pretože jeho vznik nepodliehal môjmu vedomiu. Považujem ho za veľmi provokatívny,” priznal Mettler.
Eastern Avenue je improvizovaným záznamom zážitkov a útržkov z jeho ciest do rodného Švajčiarska, Berlína a Portugalska. Oko jeho kamery prelína osobné impulzy a ich voľnou asociáciou evokuje plynutie podvedomia. Možno je dobré začať si s Mettlerom práve tak.