Triler Bedári: Tu nemôžete byť zakríknutí

, 15.05.2020 08:00
14 thumbnail bedari 2 foto- film europe
Damien Bonnard (Stéphane), Alexis Manenti (Chris) a Djibril Zonga (Gwada) vo francúzskom trileri Bedári. Autor:

Triler Bedári debutujúceho francúzskeho filmára pôvodom z Mali Ladj Lyho získal na vlaňajšom festivale v Cannes veľkú cenu poroty a je štúdiou dôsledkov sociálnej segregácie vo francúzskom "gete“ a zvrchovanosti moci. Vidieť ho môžete on-line na novovzniknutej platforme edisonline.sk.

Ladj Ly na pozadí brilantnej žánrovky rozkrýva fatalitu sociálnej nerovnosti a neschopnosť riešiť desaťročia sa prehlbujúci problém vo francúzskej spoločnosti. V prvom pláne je kritika inštitucionálnej nadradenosti polície, jej neodolnosti voči pomerom prostredia, ktoré má usmerňovať a chrániť pred gradáciou konfliktov. Bedári sú aj štúdiou dôsledkov segregácie sociálne slabších do okrajových zón. Film ukazuje následky ponechania komunity napospas vlastným pravidlám. V meste, kde morálne hodnoty a zákony strácajú účinnosť.

Príbeh je štylizovaný, formálne však stojí na civilnej estetike, herectve aj reáliách. Ideovo odkazujúc na dielo svetovej literatúry Victora Huga načrtáva štúdiu násilia ako jedinej a nevyhnutnej skúsenosti, s ktorou sa po vstupe do mesta Clichy-sous-Bois stotožňuje chtiac či nechtiac každý.

Prispôsob sa alebo skap!

Mesto Clichy-sous-Bois, kde sa film odohráva, je predmestím Paríža, žijú tu prevažne prisťahovalci a vyznačuje sa vysokou nezamestnanosťou a kriminalitou. Film sleduje pracovný deň policajnej jednotky a jej snahu o zmiernenie konfliktu medzi miestnymi a privandrovanými cigánmi, ktorým z cirkusu ukradli levíča.

Zohratú dvojicu, zvrchovaného policajta Chrisa a pasívneho Gwadu, dopĺňa nový kolega Stéphane, Chrisov protipól. Divák, rovnako ako nováčik, vstupuje rovno do backstagu prehnitého koloritu mesta, kde sú si všetci rovní jedine tým, že sú vo vojne s autoritami. Ich územie je "podmínované“ dlhoročnými dramatickými väzbami a zaužívanou kriminalitou. Na týchto ruinách vychovávajú ďalšiu generáciu, ktorá sa učí merať si sily a práve o tej je Ladj Lyho príbeh.

Paradox rovnosti a nacionálnej príslušnosti k Francúzsku hlásajúcemu slobodu, rovnosť a bratstvo je znázornený už v expozícii filmu, kde sa obyvatelia Clichy-sous-Bois pospolu tešia z víťazstva francúzskych futbalistov. Filmár sa k tematizovaniu rovnosti obracia prostredníctvom konkrétnych jednotlivostí.

Ambivalentní hrdinovia sú všetci, až na morálne vyčnievajúceho Stéphana, príslušníci mesta, ktorého pravidlá sú zásadným formatívnym prvkom konania všetkých zúčastnených. Pravidlá tejto hry sú odkrývané počas jedného vyčerpávajúceho dňa, keď sa trojica policajtov snaží predísť hroziacemu výbuchu konfliktu medzi miestnymi a cigánmi.

Ľudský faktor však zlyháva, disfunkcie konaní sú presne pomenované a gradujú do expresívnych polôh. Bedári ukazujú najhoršie možné východisko situácie, no je jasne formulované, kde a ako problém vzniká a prečo je prehlbovaný.

Spoločnosť ulice, kde víťazí silnejší

Zločinecké peripetie sú rokmi pestované a sú definitívnym normatívom vzťahov v komunite. Konflikt sa zakoreňuje vo viacerých rovinách. Jednu frakciu tvorí skupina okolo majiteľa bistra, ktorý sa snaží očistiť príklonom k náboženským hodnotám a koránom sa usiluje prevychovať aj miestnu mládež. Zástupným prvkom pohodlnej podradenosti prostrediu a snahy udržať nastavenú "normu“ kriminálneho prostredia na "hranici udržateľnosti“ je autoritársky starosta mesta, ktorého obyvatelia, zdá sa, rešpektujú. Deti ulice už v útlom veku vedia, že na to, aby prežili, musia vedieť dokázať svoju silu a vydobyť si rešpekt. Záverečné scény filmu sú ostrou pointou podčiarknutou doslovnou citáciou Hugovho literárneho diela, na ktoré odkazuje aj názov filmu.

Morálne zásady a pravda pre antagonistu príbehu, policajného poručíka Chrisa nejestvujú, prispôsobil sa. Je obojživelníkom so slabosťou vŕšiť sa na slabších v mene zákona, no zabúda na to, že jeho hodnosť a postavenie vo vojne strácajú význam. Ladj Ly upozorňuje na zhubnosť zvrchovanosti akejkoľvek moci, na neschopnosť eliminovať chudobu, nezamestnanosť a predísť násiliu. V rýchlosti takto nastaveného žitia je tak často jediným prostriedkom brutalita.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo. Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#online kultúra #film
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku