Vo veku 91 rokov zomrela slovenská herečka Eva Kristinová. O úmrtí informuje Plus 7 dní, herečka podľa portálu zomrela v bratislavskom dome seniorov v nedeľu, 14. júna.
Eva Kristinová sa narodila v roku 1928 v Trenčíne. V roku 1949 začala študovať herectvo na Konzervatóriu v Bratislave. Po ukončení štúdia získala angažmán v Slovenskom národnom divadle, na jeho doskách prežila takmer 40 rokov. Na scéne SND stvárnila približne 80 väčšinou dramatických postáv. Vo výrazných ženských úlohách pôsobila aj vo filme, televízii a v rozhlase.
Foto: Jozef Vavro
Stvárnila desiatky rolí ako Lady Mackbeth v dráme Mackbeth (1959) či Gertrudu z Hamleta (1961). Bola úspešná aj ako Kleitó z Nezvalovej Atlantídy (1961), Alžbeta Proctorová z Millerových Čarodejníc zo Salemu (1966), ako matka Guráž z Brechtovej hry Matka Guráž a jej deti (1971). Na javisku sa naposledy predviedla v úlohe Rodan v dráme M. Ferka – Pravda Svätoplukova (1985, rež. P. Haspra).
Počas svojej hereckej kariéry stvárnila aj množstvo výrazných ženských postáv pred kamerami. Medzi najznámejšie patria úlohy vo filmoch Rysavá jalovica, Rok na dedine či Bačova žena. V roku 1992 si zahrala v televíznom filme Pavilón číslo 6.
Z jej vzťahu k ľudovej poézii, piesňam a obradom sa odvila línia postáv slovenskej ženy – Zuza Javorová v Ženskom zákone, Zuzka v Statkoch zmätkoch alebo Eva v Bačovej žene. Protipólom jej ľudových postáv boli kreácie kráľovských typov žien Lady Macbeth, Kleito v Atlantíde, Gertrúda v Hamletovi. Hlavnú postavu stvárnila aj v divadelnej hre Bertolta Brechta Matka Guráž, ktorú uviedla Činohra SND v roku 1971.
Eva Kristinová sa narodila 5. augusta 1928 v Trenčíne. Jej mladosť bola čiastočne poznačená tvrdým osudom jej otca, ktorý bol československým príslušníkom Štefánikových francúzskych légií. Povýšili ho na brigádneho generála a neskôr degradovali na obyčajného vojaka, až bol z armády prepustený. Dcéra Eva Kristínová sa pridala k Slovenskému národnému povstaniu (SNP), kde slúžila ako spojka.
V roku 1950 absolvovala odborný divadelný kurz v Bratislave. Po ukončení štúdia získala angažmán v SND, zároveň pôsobila v rozhlase, v televízii a vo filme. Na doskách SND účinkovala takmer 40 rokov. Patrila aj medzi známe a uznávané recitátorky. Jej repertoár poézie bol široký, ovládala spamäti aj značnú časť Hviezdoslavovej tvorby.
Pred kamerou debutovala v krátkometrážnej komédii Rohy (1955), po ktorej nasledovala komédia režiséra Paľa Bielika Nie je Adam ako Adam (1956). Počas kariéry sa postupne predstavila v mnohých snímkach, ako napríklad Štyridsaťštyri (1957), Smrť sa volá Engelchen (1960), Sám vojak v poli (1964), Lucrezia Borgia (1974).
Medzi divácky obľúbené patrili jej stvárnenia svojráznych dedinských žien v komédiách Rysavá jalovica (1970) či Zypa Cupák (1976), a hlavne Bičianka z doliny (1981) v réžii Jozefa Zachara. Úspešné boli tiež filmy Cesta ženy (1974), Penelopa (1977), Hody (1987).
Priama účastníčka SNP bola od roku 1968 zaslúžilou umelkyňou, nositeľkou Československej medaily za chrabrosť, Československej medaily za zásluhy I. stupňa, Radu SNP II. triedy, Ceny mesta Bratislavy.
Prezident SR Ivan Gašparovič udelil 1. septembra 2008 Eve Kristínovej Rad Ľudovíta Štúra I. triedy za mimoriadne zásluhy v oblasti rozvoja slovenského divadelného umenia a kultúry.
V apríli 2014 odhalila spoločne s primátorom Nového Mesta nad Váhom Jozefom Trstenským tabuľu so svojím menom počas 17. ročníka Festivalu Aničky Jurkovičovej, kde si prevzala ocenenie Kvet Tálie.
Pri príležitosti jej 80. narodenín vyšla aj knižná publikácia s názvom Spomienky herečky, ktorú spolu s ňou napísal Ján Čomaj.
