Aj film je vo vojne! Proti rasizmu

Od smrti Afroameričana Georgea Floyda, ktorého zabil biely policajt, je Amerika vo vojne proti rasizmu a policajnej šikane. K protestom za práva černochov sa prirodzene pridružil boj za práva všetkých menšín, ktoré nemajú v západnej spoločnosti rovnaké postavenie ako heterosexuálny, sociálne zabezpečený biely muž. Skvelým príkladom je scéna zo seriálu Atlanta, kde sa hlavný hrdina, neúspešný promotér Earn (černoch), márne usiluje zaplatiť poctivo zarobenou stodolárovou bankovkou v bare i v reštaurácii, ale nejde to.

17.06.2020 09:35
Atlanta Foto:
Donald Glover v úspešnom a diskutovanom seriáli Atlanta (úplne vpravo).
debata

Čašníci mu neveria, vraj peniaze ukradol alebo sú falošné. Keď svoju bezúhonnosť napokon krvopotne obháji, nechcú mu vydať. "Si len čierny muž, si len čiarový kód,“ spieva Childish Gambino (Donald Glover), autor a hlavný protagonista seriálu Atlanta, v skladbe Toto je Amerika (This is America) a triafa rovno do čierneho.

Otrokárstvo odviate vetrom

Iný meter na základe farby pleti, etnickej či inej príslušnosti sa prieči humanite a demokracii, ktoré hlása vyspelý západný svet. Aktuálne kroky streamovacích služieb, ktoré sťahujú zo svojej ponuky nevhodné filmy a seriály, odkazujú na históriu – otrokárstvo, apartheid, genocída (napríklad v Kanade do 80. rokov páchaná na Indiánoch, ktorým boli odoberané deti do nápravných centier, kde boli týrané na smrť). V tomto kontexte sa prehodnocujú aj umelecké diela, v ktorých sú spomínané fenomény ako otrokárstvo či politika rasovej oddelenosti bežnou realitou.

Áno, reč je o problematickej romanci Odviate vetrom, ktorú spoločnosť HBO nedávno stiahla zo svojej streamovacej platformy. Juh proti Severu alebo Odviate vetrom z roku 1939 totiž zobrazuje neprijateľný dobový kontext, príbeh sa odvíja v USA počas vojny Severu proti Juhu a realitou je tu otrokárstvo. Rozhodnutie vedenia HBO stiahnuť film z ponuky je len dočasné, mal by byť nasadený opäť, no "uprataný“, s vysvetlením dejinného a sociálneho kontextu, v ktorom vznikol. Nedávne udalosti sú dôkazom, že naša spoločnosť nie je dostatočne vyspelá na to, aby ambivalentný obsah dokázala sama kriticky reflektovať a zrejme je naozaj bezpečnejšie vyvarovať sa jeho zneužitia. Nie každý je totiž schopný vnímať kriticky či porozumieť umeleckému gestu.

Film Odviate vetrom spoločnosť HBO nedávno... Foto: WARNER BROSS PICTURES
Odviate vetrom Film Odviate vetrom spoločnosť HBO nedávno stiahla zo svojej steamovacej platformy.

Kritika sa zniesla aj na celkom iné dielo ako Odviate vetrom, na dokument Jana Geberta Až príde vojna. Po premiére na festivale v Berlíne sa ozval divák s výčitkou, že ide o propagandu. Dokument o slovenských brancoch, nakrútený metódou prísnej observácie, ukazuje holú skutočnosť a filmár formuluje kritiku bez popisnej verbalizácie, výberom udalostí, strihom a montážou. Skúsenosť z Berlinale potvrdzuje, že záleží na divákovi, ako si chce videné interpretovať a pri kontroverznej téme sa teda akýkoľvek film môže stať dvojsečnou zbraňou. Aj napriek tomu, že film Až príde vojna odsudzuje rasizmus a odhaľuje manipuláciu s tínedžermi, ktorých starší chlapci zneužívajú, stúpenci brancov sa na rovnaký film môžu pozerať z celkom inej perspektívy. Aj preto bol v kinách uvádzaný s diskusiami.

,,Rozhodnutie vedenia HBO stiahnuť film z ponuky je len dočasné, mal by byť nasadený opäť, no „uprataný“, s vysvetlením dejinného a sociálneho kontextu, v ktorom vznikol.“

Je cenzúra namieste?

Odviate vetrom je ukážka toho, ako fungovala spoločnosť v čase nakrútenia snímky – v roku 1939 a poskytuje priestor na nové definovanie prítomnosti, pretože nenávisť a podceňovanie na základe inakosti, či už rasovej alebo rodovej, prešli do tichej nenávisti. Tá je však aj vo vyspelom svete stále legitímna a tolerovaná. Je možné zbaviť sa jej úplne? Obávam sa, že na to je naša spoločnosť príliš zakomplexovaná, nevzdelaná a morálne dezorientovaná a je úplne jedno, či si takýto divák na HBO môže alebo nemôže pozrieť film s problematickým obsahom a rovnako jedno je, či bude uvedený s upozornením.

Ako dieťa som s kamarátom videla film Kult hákového kríža (1998). Kamarát chcel byť ako Danny (Edward Norton), bývalý člen neofašistického gangu Biela sila. Aj keď Danny bojuje proti Bielej sile a snaží sa proti fašistickej ideológii obrátiť aj svojho brata – film má silný morálny odkaz a na túto pílu poriadne tlačí – energia príslušnosti ku skupine v násťročnom divákovi otvorila túžbu prislúchať, mať svaly ako Danny, byť silný v rámci skupiny. Fašizmus-nefašizmus, moralita-nemoralita, zapáčilo sa mu to.

Cenzúra diel propagujúcich pošliapavanie ľudských práv je, zdá sa, na mieste. Umenie totiž výrazne formuje utváranie svetonázoru, a to nielen detí a tínedžerov. Problematické či ambivalentné obsahy si pýtajú lektorské vysvetlenia, objasnenia kontextu alebo ich otvorenú kritiku. Stiahnuť film ocenený ôsmimi Oscarmi, vychválený dobovou kritikou a zbožňovaný divákmi z ponuky HBO je teatrálnym a zbytočným gestom, naznačuje však potrebu rozprávať sa o tom, kam sme sa pri jeho vnímaní posunuli, z akej histórie USA vychádzajú a v čom pokračujú.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #rasizmus