Je jedno, či si sám v New Yorku alebo v Poľsku

Zlatý vek poľského dokumentu

Výber významných poľských filmov dokumentárnych foriem ponúka v aktuálnom kurátorskom bloku streamovacia platforma Dafilms. Kreslí tak mapku rozmanitostí, nielen súčasných autorských tendencií, ale aj názorov na poľskú každodennosť a človeka obnaženého pred svetom. Pozrieť sa tak dá aj film Volaj ma Marianne (2015) Karoliny Bielawskej o transrodovej žene, ktorá nanovo buduje svoju integritu a snaží sa obhájiť právo na osobné šťastie, či dokumentárne eseje 21 x New York a Opera o Poľsku jedného z najvýraznejších umelcov poľského dokumentu Piotra Stasika.

Na práva menšín upozorňuje umelecká reflexia každodennosti outsiderov v Poľsku, kde sa momentálne prezident Andrzej Duda snaží získať voličov v predvolebnej kampani vyhláseniami proti minoritám. V štáte, kde sú ľudia spoločensky odsúdení za rozhodnutie nepokrstiť dieťa, ženy majú zakázaný potrat aj v situácii, keď tehotenstvo ohrozuje ich život, žijú aj ľudia, ktorí bytostne prahnú po osobnom naplnení a uplatnení slobody zmenou pohlavia. Vyhlásenia Dudu, že LGBTI ľudia nie sú ľudia, ale ideológia, sa prudko zrážajú s demokratickými princípmi. Znevažujú dôstojnosť a práva ľudí, ktorí sa ocitajú v situácii, akú si len ťažko predstaviť.

Marianne sa rozhodne pre zmenu pohlavia, pretože doterajší život podľa spoločensky prijateľných schém je pre ňu skľučujúci. Manželka, deti a matka ju za prejavenie osobnej slobody odsúdia a opustia. Komplikovaná situácia si žiada dlhodobé prehodnocovanie, boj s pocitmi zrady i smútku. Karolina Bielawska sleduje dôležité udalosti v živote svojej protagonistky a tie – ako to už býva v živote zvykom – podliehajú osudovosti. No Marianne aj napriek tragickým udalostiam nestráca silu a lásku.

Osamelosť v dave

Aká je identita poľského národa? Na túto otázku reaguje v oceňovanej dokumentárnej eseji Opera o Poľsku filmár Piotr Stasik. "Niekoľko rokov som kamerou zbieral obrazy Poľska a zaujímavé texty. Niektoré z nich som ukázal môjmu hudobnému skladateľovi Arthurovi Zagajewskemu a on k nim napísal hudbu. Následne sme vytvorili pódiové performancie s hercami, scénografiou a choreografiou, živú hudbu a videoprojekciu,“ zhrnul metódu tvorby svojej dokumentárnej kontemplácie Stasik v rozhovore pre Dokrevue. Opera o Poľsku je zosobnením fenoménov, hodnôt krajiny a jej ľudí bez bázne a hany. Obrazy posmutnelej krásy vyzdvihujú pohlteného človeka. Jeho tragédia pramení z prispôsobovania sa zažitým normám, neschopnosti vzoprieť sa im a z príklonu k falošnému optimizmu. Stasik mystifikuje, jeho úvahy sú exponovanými metaforami, nadstavbou reality, ktorá je predsa presným zosobnením vzťahu človeka k vlastnej individualite a jeho príslušnosti k spoločnosti či svetu všeobecne. Opera o Poľsku apeluje na postsocialistickú realitu, konzumerizmus, stratu ideálov a neochotu zriecť sa masovej príslušnosti.

O hľadaní šťastia a slobody v postmodernom svete je aj podmanivá vizuálna esej 21 x New York, nakrútená v najživelnejšom meste sveta. Stasik sleduje masu pulzujúcej metropoly v útrobách metra a fragmentárne výpovede náhodných respondentov mieša v hypnotickej klipovitej montáži. "Na to, aby som mohol byť s ľuďmi a ľúbiť, musím zakúsiť absolútnu osamelosť,“ povie jeden z protagonistov filmu. 21 x New York je jeden z najkrajších filmov o stratených samotároch v hybridnej realite veľkomesta, nad ktorého mrakodrapmi pulzujú krehké sny a túžba po čistej láske.