Slovenský panteón
Nový cyklus Slovenský panteón kombinuje dokument s hraným filmom a režisér Peter Núñez sa pri ňom inšpiroval dánskou verejnoprávnou televíziou. Moderátor vstupuje priamo do deja a zoznamuje divákov s postavami príbehu aj s prostredím, nechýbajú však historické doklady ani komentáre samotných historikov.
„Tento žáner je nový a prepletanie hraných scén s dokumentárnymi snímkami je fascinujúce. Dokumentov o Štefánikovi máme veľmi málo, a hoci by som faktograficky mohol filmu čo-to vyčítať, aj tak je podľa mňa najlepší, aký som videl,“ zhodnotil historik Dušan Kováč.
Režisér Peter Núñez ho dopĺňa: „Ak sa pozriete do archívu Slovenskej televízie, nájdete veľmi málo dokumentov, ktoré by predstavili prostredníctvom objektivizovaných faktov aj neznalému človeku slovenské osobnosti. Preto som rád prijal, že môžem pracovať na tomto cykle.“ Desať samostatných dokumentov postupne predstaví desať osobností Slovenska, ako ich vybrali diváci v ankete Najväčší Slovák. Sám tento žáner nazýva „dokudráma“. K nej sedia aj historické kostýmy.
Vynašiel traky a odfotil prvý akt
Štefánik je podľa Núñeza naozaj dramatický. Režisér sa nevyhýba Štefánikovej ctižiadosti ani chudobe, ani jeho vzťahu k ženám, ktoré podľa Núñezovej mienky bezohľadne využíval. „Bol to predátor, ktorý išiel za svojím cieľom. Ale svoje sny dokázal zrealizovať a to, čo všetko zažil, je až neuveriteľné,“ pripomína režisér.
Je historicky dokázané, že Štefánik paralelne viedol vzťah s talianskou snúbenicou markízou Giulianou Benzoni a v Paríži so slečnou z bohatej židovskej rodiny Louise Weissovou. Tá mu vo filme hovorí: „Môžete ma použiť na všetko.“ A Štefánik, ako je známe, ju použil na vydávanie politických novín, podporujúcich Slovákov a vznik Československa.
Generála Štefánika vo filme stvárňuje herec Juraj Hrčka. Ten vraví: „Odporúčam všetkým, aby si to pozreli. Možno sa dozvedia aj nejaké zaujímavosti, ktoré ešte o živote Štefánika nevedeli." "Nakrúcali sme na všetkých dôležitých miestach, ktoré mali súvis s jeho životom, a snažili sme sa o autentické kostýmy aj masky všetkých postáv. Tento dokument je tvorený naozaj poctivo,“ vyhlásil Juraj Hrčka.
Je až neuveriteľné, čo všetko Štefánik za svoj krátky, ani nie 40-ročný, život dokázal. Bol vedcom, diplomatom, generálom, ale predovšetkým spoluzakladateľom Československa. A okrem toho všetkého bol tiež kúzelníkom, zvodcom, vynašiel traky na nohavice a tiež sa stal autorom prvého slovenského fotografického aktu – z Tahiti. Film nezabúda na žiadnu z vrstiev jeho osobnosti, no jeho život bol natoľko bohatý, že mnohým sa 40 minút filmu bude zdať málo. K pochopeniu jeho významu však stačí už fakt, že Štefánik prišiel v čase, keď sa v rokoch 1870 – 1914 zo Slovenska vysťahovala až tretina obyvateľov a niektoré oblasti ostali vyľudnené.
Žil v dvoch dobách
„Štefánikov život bol krátky, ale natoľko bohatý, že je ho ťažko vtesnať do jedného dokumentu. Ale tie hlavné veci tento film zachytil,“ myslí si historik Dušan Kováč. Štefánik ho zaujíma najmä zo psychologického hľadiska. „Žil na rozhraní dvoch storočí, polovicu života prežil v konzervatívnom 19. storočí a polovicu v modernom 20. storočí, a v tom bol jeho vnútorný konflikt. Mal konzervatívnu výchovu, no stal sa voľnomyšlienkarom, mal aktivity so slobodomurármi, s parížskou bohémou, precestoval svet. Stále to v ňom však zápasilo, veď aj Československo si najprv predstavoval ako monarchiu. Práve jeho vnútorný konflikt ho však poháňal, bol to neuveriteľne dynamický človek, ktorý neustále s niečím zápasil a niečo prekonával,“ hovorí pre Pravdu Dušan Kováč.
„Mňa Štefánik fascinuje tým, že dokázal svoje predsavzatia realizovať,“ povedal režisér Peter Núñez. „V našom priestore je mnoho ľudí, ktorí majú veľa snov, rozprávajú o nich, ale málokto ich dokáže dotiahnuť do konca. Štefánik bol presne ten typ asertívneho predátorského muža, ktorý, keď si niečo predsavzal, tak to aj naplnil. A naplnil toho toľko, že by to aj desiatim iným mužom stačilo na to, aby si mohli povedať: prežil som pekný život,“ uzavrel režisér. Od jesene na obrazovkách RTVS diváci spoznajú Jánošíka, Cyrila a Metoda, Ľudovíta Štúra, Jozefa Gabčíka, Alexandra Dubčeka, Andreja Hlinku, Gustáva Husáka, Antona Srholca a Petra Sagana. Režisér Peter Núñez odporúča napríklad epizódu o Jánošíkovi.
