Zlatá éra talianskeho filmu na plagátoch a fotografiách

, 19.07.2020 14:00
fellini - plagat - Satyricon
Plagát k Felliniho filmu Satyricon Autor:

Čo všetko vníma svet ako „felliniovské“? Prečo je „sladký rímsky život šesťdesiatych rokov“ nesmrteľný? Čím bola doba, v ktorej tvoril Fellin výnimočná? Odpovede nájdete na výstave Fellini a sladký život Talianska. ktorá sa od stredy 22. júla presúva zo Žiliny do Národného múzea v Bratislave.

Plagát k filmu Boom režiséra Vittoria de Sicu
Plagát k filmu Boom režiséra Vittoria de Sicu Autor: Taliansky inštitút, festival Dolce Vitaj

Výstava filmových plagátov a fotografií, ktorá zachytáva zlatú éru talianskeho filmu, vznikla na Slovensku preto, aby vzdala hold Federicovi Fellinimu pri príležitosti stého výročia jeho narodenia. Teraz sa presúva zo Žiliny do Slovenského národného múzea v Bratislave.

Návštevníci sa na nej zoznámia aj s tvorbou významných vizuálnych umelcov – legendou erotického komiksu Milom Manarom a majstrom dekoláže Mimmom Rotellom. Výstava sa koná v rámci festivalu Dolce Vitaj do 30. novembra 2020, v stredu 22. júla o 17.00 hod. ju otvorí hosť z Talianska – zberateľ Enrico Minisini.

„Hosťom vernisáže bude zberateľ Enrico Minisini z Cividale del Friuli a o atmosféru sa postarajú hudobníci Mária Kmeťková (harfa), Pavol Bereza (gitara), Barbora Botošová (husle). Pre túto špeciálnu príležitosť zaznejú v ich podaní skladby od Nina Rotu – dvorného skladateľa Federica Felliniho,“ informovala o vernisáži Adriana Šulíková z Talianskeho kultúrneho inštitútu, ktorý organizuje už 13. ročník Festivalu talianskej kultúry DOLCE VITAJ.

Výstava priblíži návštevníkom zlatú éru talianskeho filmu prostredníctvom filmových plagátov, letákov, fotosiek ako aj niekoľkých diel spomínaných významných vizuálnych umelcov, ktorí vo svojej tvorbe čerpajú z Felliniho a vyzdvihujú jeho genialitu.

Plagát k Felliniho filmu 8 a 1/2
Plagát k Felliniho filmu 8 a 1/2 Autor: Taliansky inštitút, festival Dolce Vitaj

„Dnes sa tieto papierové materiály stali ikonami svetového filmu, sumarizujú dlhú tvorivú cestu režiséra a ako celok sa stávajú kolektívnou pamäťou. Fellini je aj autorom jednej z najvýstižnejších úvah o hodnote filmového plagátu, ktorú tu treba spomenúť: ,[Plagáty] milujeme preto, lebo sú ako pesničky: prenášajú nás v čase k rôznym životným okamihom a nedovolia nám na ne zabudnúť. Vracajú nás ani nie tak k filmom, ako k životným etapám, k atmosfére a vôni istého obdobia.‘ Tento citát nám dokonale poslúži k uvedeniu ďalších diel. Môžeme sa s nimi zoznámiť len vďaka bohatej a prepracovanej zbierke filmových materiálov Enrica Minisiniho, z ktorej vzniklo už niekoľko originálnych výstav,“ napísal Andrea Tomasetig, kurátor Minisiniho zbierky.

Výstava približuje štyridsať rokov talianskej kinematografie a jej „papierovej podoby“ a to od roku 1950 (Svetlá variété) až po rok 1990 (Hlas mesiaca). Zároveň ide o originálny pohľad na konkrétnu etapu dejín talianskej spoločnosti.

„Vybrať materiály k Felliniho filmom bolo jednoduché, hoci sa nám nepodarilo predstaviť jeho tvorbu v ucelenej podobe. Náročnejšie však bolo vybrať z obrovskej ponuky tituly, ktoré môžu stáť po boku Felliniho filmov a vhodne ich dopĺňať. Federico Fellini bol geniálny tvorca, vzdialený od akejkoľvek ideológie, osvietený umelec s tým najslobodnejším duchom, bol jedinečným príkladom individualizmu. Dá sa povedať, že v centre pozornosti stojí predovšetkým on sám: jeho svet poskladaný zo snov a posadnutostí. V jeho filmoch nikdy nenájdeme skutočné Taliansko, tak ako ho nedokážeme zaradiť do žiadneho filmového žánru: skôr naopak, práve on vytvoril žáner, ktorý sa spája s jeho menom,“ povedal zberateľ Enrico Minisini.

Tohto roku si pripomíname sté výročie narodenia Federica Felliniho (1920, Rimini). Práve táto ikona talianskej a svetovej kinematografie je spojovacím prvkom programu festivalu Dolce Vitaj. V bratislavskom Kine Lumière aktuálne prebieha výstava autorských kresieb Kniha snov a výber jeho digitálne reštaurovaných filmov (Sladký život, 8 1/2 , Giulietta a duchovia, Amarcord) ponúka aj filmová prehliadka Cinevitaj, ktorá sa koná od 15. júla do 5. augusta v Bratislave v Kine Lumière aj v Kine Úsmev v Košiciach.

„Pravdepodobne neexistuje taliansky umelec druhej polovice dvadsiateho storočia, ktorý by sa do národného a v podstate aj svetového kultúrneho povedomia vryl tak ako Federico Fellini. Stačí si spomenúť na výraz paparazzo. Pôvodne to bolo priezvisko filmovej postavy fotografa, ktorý v Sladkom živote prenasledoval celebrity. Alebo slovo amarcord, ktoré je v romagnolskom dialekte skrátenou formou spojenia ‚io mi ricordo‘ a znamená spomínam si. Tieto slová sa z filmov preniesli do slovníkov s nevyhnutným prívlastkom ,felliniovské‘. Tri slová, ktoré nám okamžite navodia svet na Via Veneto a prchavosť „sladkého rímskeho života“ šesťdesiatych rokov, nezničiteľné spomienky vnímavého mladíka z Rimini tridsiatych rokov a nakoniec extravagantné postavy a vyzývavé ženské telá prekypujúce sexepílom,“ dodal kurátor Minisiniho zbierky Andrea Tomasetig.

Domenico „Mimmo“ Rotella (1918) bol jedným z významných predstaviteľov povojnového európskeho umenia. V jeho poézii, maľbe, fotografiách, skulptúrach či dekolážach lámal konvencie a zanechal za sebou veľké množstvo extravagantných diel. Preslávil sa predovšetkým dekolážami, ktorými dokázal prepojiť svet filmu s výtvarným umením. V roku 1962, dva roky po uvedení filmu Sladký život, sa v parížskej Galérii J konala jeho prvá samostatná výstava plagátov a ikonografických materiálov propagujúcich filmy z dielne Cinecittà. Dva roky na to reprezentoval Taliansko na 32. ročníku Bienále umenia v Benátkach, kde vystavoval práve dekoláže venované filmu.

Mimo Rotella a Federico Fellini sú spolupútnici. Rotella venoval slávnemu režisérovi – okrem iného – aj cyklus diel s názvom “Felliniana”. Semiológ Paolo Fabbri, bývalý riaditeľ Nadácie Fellini tvrdí, že estetiky Felliniho a Rotellu sa podobajú. Fellini vytvára filmy vrstvením fragmentov a útržkov a výsledok je opačný, než očakávame.

Milo Manara (1945) je považovaný za legendu erotického komiksu. S Fellinim ho spájalo úprimné priateľstvo a spolupráca. Manara je známy svojimi mnohopočetnými ilustráciami inšpirovanými Fellinim – 18 grafických listov zobrazujúcich výjavy z filmov sa objaví na výstave. Ilustroval plagáty k posledným dvom Felliniho filmom – Interview a Hlas mesiaca. Je aj autorom Caravaggiovho životopisu v komiksovej podobe.

Fellini a Manara sa zoznámili v roku 1983 a o tri roky neskôr začala ich spolupráca, keď Manara ilustroval Felliniho scenár Viaggio a Tulum (Cesta do Tulumu), z ktorého následne vznikol komiks.

V roku 1992 časopis Grifo uverejnil prvú časť ich ďalšieho spoločného projektu Il viaggio di G. Mastorna, detto Fernet (Putovanie G. Mastorna, prezývaného Fernet). Pôvodne išlo o názov filmu, ktorý mal Fellini v pláne natočiť, ale nikdy sa tak nestalo. Fellini k nemu nakreslil storyboard, z ktorého neskôr Manara urobil komiks. Podľa Vincenza Mollicu, filmového kritika a špecialistu na komiks, ide o najslávnejší neexistujúci film v histórii kinematografie.

Výstavu pripravil Taliansky kultúrny inštitút v spolupráci so Slovenským národným múzeom.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#Dolce Vitaj!
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku