Nikto to nesľuboval, ale večný optimista Pavel Nový akosi evokuje, že bude veselo. Dalo by sa to mylne očakávať aj podľa šťavnatého melónového vizuálu, ktorý sľubuje skôr odľahčený žáner, ale komédia to celkom nie je.
Dedo netúži po spomienkach
Jonáš žije s mamou a malým bratom v Drážďanoch. Prichádza s koncoročným vysvedčením a túži ísť za dedom na Slovensko. Chýbajú mu spoločné chvíle na vode, keď sú dedovia, otcovia a vnuci spolu a užívajú si to. O otca prišiel a spomienky naňho blednú spolu s vodáckymi fotografiami v rámčekoch na komode. Inštinktívne ho to ťahá za dedom, aby tieto chvíle prežili znovu, aspoň vo dvojici.
Chlapec oklame mamu aj deda a potajomky sa vyberie vlakom na Slovensko. Dedo Bernard však už dávno nie je tým človekom, ktorého obraz má uložený v pamäti. Je to málovravný, zlomený chlapík, ktorý má na svojom konte zážitkov akurát tak dosť na to, aby ich večer spláchol dvoma, troma a niekedy asi aj viacerými pollitrami piva. Netúži po nostalgii, chce zabudnúť. Vnuk sa pokúsi urobiť všetko, aby dedo začal cítiť radosť.
Jonáš sa skamaráti s Alex, čo je chalanské dievča od susedov z bytovky, s ktorým vytvorí biznis plán, ako zarobiť na čln a zažiť s dedom parádne letné dobrodružstvo. Nejde to však tak ľahko a namiesto zárobku dostanú deda do problémov. Napokon sa však všetko vyrieši. Tak, aby mali hlavní hrdinovia „melónový“ úsmev na tvári a mohli si vychutnať „mega giga epické leto“.
Z Drážďan do Handlovej
Film sa odohráva prevažne v Handlovej, čo je zaujímavá voľba lokácie. Dokumentarista by zobrazil drsnejšie banícke mesto, ktorého obyvatelia už len spomínajú na zašlú slávu. Tento sociálny rozmer je tu skôr v náznaku. Čo je ale dobre, nejde o sociálnu drámu. Nechceme predsa tie deti znechutiť hneď na úvod! Navyše ľahkosť a hravosť vnášajú tvorcovia do filmu pomocou kolorovania záberov, ktoré pôsobia letne. Vďaka romantickej štylizácii mamy Alex, ktorú stvárňuje Szidi Tobias, tu zacítime možno občas aj trochu poetiky.
Pavel Nový už pred pár rokmi ukázal hlbšiu dramatickú polohu pri Babe z ľadu po boku Zuzany Kronerovej. Jeho civilné hranie, také typické pre českých hercov, je veľmi sympatické a uveriteľné. V ušiach trochu drhne jeho slovenčina, najmä spočiatku, kým si človek zvykne. Kde-tu to ešte vyruší, ale dá sa to odpustiť. Ak si treba vybrať, či bude český herec predabovaný, alebo bude hovoriť po slovensky, bola toto schodnejšia cesta.
Pre detských hercov Eliáša Vyskočila a Lianu Pavlíkovú to bola prvá filmová skúsenosť a urobili kus práce. Jana Oľhová má vo filme epizódnu úlohu nevrlej susedky, ktorá však napokon prekukne. Herečka ju stvárnila autenticky a v momente, keď sa ukáže jej láskavá stránka, až človeka zahreje pri srdci. Malí aj veľkí rebelanti majú radi, keď dobro zvíťazí nad zlom.
Vymierajúci druh
Film sa neponáhľa ani sa veľmi nevlečie. Niekedy by sa žiadalo zrýchliť, predsa len ide o film pre deti a tie sú dnes zvyknuté na ustavičné zvraty a rýchle prestrihy. Bolo by to ale na úkor hĺbky príbehu, nestihli by sme precítiť, čo prežíva Jonáš. Tvorcovia dávajú divákovi dostatok času a priestoru, aby vnímal emócie mladého hrdinu a pochopil situáciu.
Občas sa mihne vtip, hoci mohlo to byť aj častejšie, nechýbajú zábery slovenských toaliet vo vlaku, ktoré režisérka žijúca v Nemecku a zvyknutá na tamojšie hygienické štandardy v hromadnej doprave bezpochyby musela zaradiť.
Snímke Letní rebeli sa dá čo-to vyčítať, je to však milé dielko a je obdivuhodné, že vôbec vzniklo. Ide o slovenský film, ktorých je žalostne málo. Nehovoriac o tom, že snímky pre deti už ani nemožno označiť za vymierajúci druh, je to skôr rarita. Letných rebelov treba podporiť a držať im palce na ceste za detským divákom. Aby sa deti mohli identifikovať nielen s uvrešťanými animovanými postavičkami či hollywoodskymi teenage hrdinami.
