Šarlatán musel liečiť aj seba

Darmo touto mocou disponoval nadaný a dobrý človek. Aj on sa musel rozhodovať, ako so svojou silou naloží, do čoho ju investuje, čo obetuje. O pomoc ho žiadalo toľko ľudí, že všetkých nedokázal ani len vypočuť, musel aj odmietať. Musel oznamovať nepríjemné diagnózy, videl mnoho utrpenia a nemohol všetko prežívať s chorými. Musel si držať odstup. Navyše ako zázračný liečiteľ pútal aj pozornosť každého režimu, v ktorom žil. Dostával rany a uzatváral kompromisy. Nechcel sa prispôsobiť, ale nechcel ani prísť o svoju vlastnú moc a premárniť – kvôli záujmom ideológií – svoj talent. Vedel, že jeho prvoradou úlohou je liečiť a tomu podriadi všetko. Napĺňal svoje posolstvo, dožičil si len málo radosti a aj za tú sa kajal na kolenách pred krížom. Vierou si liečil svoju dušu.

Liečiteľa hrajú dvaja Trojanovia

Režisérka zložitú drámu neobyčajného života pôsobivo pretlmočila do filmu aj za pomoci vynikajúceho výkonu Ivana Trojana a jeho syna Josefa. Obaja hrajú Mikoláška, a to v rôznych obdobiach života. Skvelá je však aj kamera, kostýmy, dekorácie, strih a hudba. Na film sa jednoducho dobre pozerá. Šarlatán má vďačný námet, lebo všetko, čo sa týka liečenia a chorôb, ľudí zaujíma. Navyše Mikolášek mal naozaj zvláštnu metódu – diagnózu určoval z moču a táto tekutina sa ukázala ako veľmi fotogenická. Ivan Trojan v mnohých obrazoch magicky sústredene pozoruje fľaštičky s močom oproti svetlu stolnej lampy a číta telesné signály, ktoré sú v tekutine. Tá je raz zlatá, raz zelenkavá, raz číra, raz kalná, prevaľuje sa a pred kamerou sa predvádza ako hviezda. Niekedy je na celom plátne! Liečiteľ v nej vidí nádej alebo smrť. A vie poskytnúť potrebné bylinky. O pomoc ho žiadajú aj významní ľudia, dokonca politici. Jeho pacientom bol aj nacista Martin Bormann, aj československý prezident Antonín Zápotocký. Práve po Zápotockého smrti, ktorou sa príbeh začína, stráca Mikolášek ochrannú ruku a začínajú sa komplikácie, napätie.

Liečiteľ sa dokáže uvoľniť len so svojím asistentom (Juraj Loj), ktorý prišiel k nemu v začiatkoch, keď sa darilo, z východného Slovenska. Priniesol Mikoláškovi svoju mladosť, silu, hravosť, ale aj charakter. Preto ho môže náročný a neznášanlivý chlapík nielen zamestnať, ale aj milovať. Ich vzťah je silný, ale práve ten bude podrobený skúške.

Zo záhrady do väzenskej cely

Film zavedie diváka do čarovných záhrad, medzi bylinky, do interiéru chalúpky aj elegantnej vily, do súdnej siene aj do cely. Tam všade Mikolášek pobudol. Mimoriadne sú však práve pasáže, v ktorých si ako mladý muž ešte len uvedomuje svoj dar a zodpovednosť, ktorú s ním preberá. Je z toho nesvoj, správa sa zvláštne, trocha ako divný Janko. Možno by bol radšej priemerný, lebo to je pohodlnejšie. S jeho talentom súvisí aj to, že musí všetko preciťovať silnejšie. Svojej citlivosti sa až pomstieva, provokuje ju. Vie, že bude musieť byť aj cynický, pripravuje sa na to (jatrivá scéna s mačiatkami). Musí byť pripravený podstúpiť svoj príbeh.

Jan Mikolášek sa narodil v monarchii, vyšvihol sa za prvej republiky, drámu prežil za protektorátu, ponižovali ho za socializmu. Pre diváka je film teda zaujímavý po historickej i etickej stránke. Nadprirodzené schopnosti nemá každý, ale o dôstojnosť sa dá snažiť za každých okolností.

Hodnotenie Pravdy: 4 hviezdičky