Pred uvedením filmu „I am Greta“ (Ja som Greta) vystúpila prostrednictvom videokonferencie samotná, teraz 17-ročná Thunbergová, ktorá vyzvala divákov, aby nezabúdali na klimatickú krízu. Vyhlásila tiež, že hnutie za ochranu životného prostredia pokračuje „spôsobom, ktorý je najbezpečnejší, a ktorý nikoho nevystavuje riziku, v súlade s obmezeniami týkajúcími sa covidu-19“.
Snímka sleduje Thunbergovú od začiatku jej školských štrajkov za klímu vo Švédsku až po jej cestu po celom svete, pri ktorej apelovala na svetových lídrov, aby znížili emisie skleníkových plynov.
Nathan Grossman mal podľa AP dobrý prístup k Thunbergovej i jej rodine v dobe, keď sa stávala medzinárodným mediálnym fenoménom. Výsledkom je film, ktorý prináša plný a emocionálny portrét obyčajného, ale zároveň výnimočného dievčaťa.
Film obsahuje napríklad doteraz nezverejnené zábery z dvojtýždňovej cesty Thunbergovej cez Atlantik na palube plachetnice, ktorú absolvovala preto, aby čo najviac zmenšila svoju uhlíkovú stopu. Thunbergová na záberoch narieka, že jej je smutno za domovom a že jej chýbajú jej psy.
Dielo tiež podľa AP vyvracia niektoré kritické komentáre voči Thunbergovej. Je v ňom zachytená, ako si píše svoje vlastníé prejevy a jasne ukazuje, že je vo svojej kampani hybnou silou ona, a nie jej rodičia či iné záujmy ochrancov životného prostredia. Zároveň však snímka zaznamenáva rastúci tlak, ktorý na ňu pôsobí s tým, ako jej hnutie rastie.
Aktivistka ocenila, že sa Grossman v snímke nesnažil podporovať stereotypný obraz, ktorý ju ukazuje ako „naštvané naivné dieťa, ktoré sedí vo Valnom zhromaždení OSN a kričí na svetových lídrov“.
Režisér zase vyhlásil, že Thunbergová mala k hotovému dielu len pár pripomienok, pričom chcela materiál pridávať a nie uberať. Jej námetom však nemohol Grossman vyhovieť kvôli obmezenému priestoru. Thunbergová je však s výsledným dielem spokojná.
