Scenárista filmov V koži Johna Malkovicha či oscarovky Večný svit nepoškvrnenej mysle (2005) nadväzuje tematicky na svoju predošlú tvorbu, najmä na animovanú fantasy drámu o nezmieriteľnosti so všednosťou Anomalisa (2015). Jeho režijný debut Synekdoche, New York (2008) sa vyznačuje eklektickou naráciou. Je to snová skladačka, kde neplatia žiadne zákony, len prelínanie vedomia a nevedomia.
Filozofia hrou
Nie každý z Kaufmanových filmov – jeho scenáre režírovali filmári ako Spike Jonze či Michel Gondry – mal divácky úspech. Film Večný svit nepoškvrnenej mysle napríklad v amerických kinách zapadal prachom. Odborná verejnosť si však Kaufmanov nekompromisný prístup a talent všimla, aj ho oceňuje. No v Hollywoode to na získanie financií amerických štúdií nestačí. Snímka Asi to ukončím teda vznikla v produkcii Netflixu a filmár mal absolútnu kreatívnu slobodu. Kaufmanov scenár pre film Anomalisa, o hľadaní úspechu a šťastia v jednej hotelovej izbe, považujem za jeho doterajší tvorivý vrchol. Novinka Asi to ukončím kvality jeho predošlého filmu nedosahuje, aj napriek tomu ide o jeden z najzaujímavejších filmov, aké možno momentálne, nielen na Netflixe, vidieť.
Pri Asi to ukončím siahol po rovnomennej literárnej predlohe kanadského spisovateľa Iaina Reida. Od prvého záberu nás prostredníctvom vnútorného monológu, ktorý nie je až taký vnútorný a zabezpečený pred odhalením, ako si hrdinka myslí, vtiahne do bludiska dvoch postáv s mnohými vchodmi a bez východu.
Neprezrádza, v akej dimenzii bytia či vnímania sa s Jakeom a jeho frajerkou momentálne nachádzame. Takmer celú prvú tretinu filmu rozčarované postavy uzatvára do priestoru auta a počas nočnej cesty snežnou búrkou graduje ich rozporuplný dialóg. Občas výborný, inokedy nemastný-neslaný. Podivnosti – uzemnené banalitami, ako večera či bežné rozhovory – neskôr eskalujú do halucinačných preludov v dome Jakeových rodičov. A ďalej na ceste, ktovie kam.
Vchod do našej hlavy
„Farby sú výplod našej fantázie. Zafarbené podľa aktuálnej nálady, skúsenosti, nejestvuje žiadna objektívna realita,“ filozofuje ironicky postava Jakea (Jesse Plemons). Jeho replika je pre ideu filmu Asi to ukončím kľúčová. „Áno, farby sú výplod svetla,“ povie mu zasnene poeticky jeho filmová partnerka (Jessie Buckleyová). Chodia spolu necelé dva mesiace a cesta z mesta na americký vidiek k Jakeovým rodičom je roadtripom do ich rôznorodého vnímania, nielen aktuálnej situácie. Prehodnocujú, diskutujú, protirečia si. Autor ich necháva poletovať vo vlastných úzkostiach, zlyhaniach, nádeji.
Príbehu dominuje subjektívne prežívanie reality, no fantaskne sa prelína s podvedomím. Má prvky trilera či dokonca hororu, určite však nie je existenciálnym filmom v pravom filozofickom zmysle slova.
Kaufmanovou značkou je práve skúmanie filmového zobrazenia vedomia, jeho neuchopiteľnosti, premenlivosti. U postáv filmu Asi to ukončím badať túžbu odosobniť sa od sveta, od „spoločnosti spektákla“, zorientovať sa v pocitoch a stať sa samými sebou. Možno sa napokon zmieria s tým, že chaos je ich súčasťou.
Môžeme sa pokúsiť zaškatuľkovať snímku Asi to ukončím ako psychologickú drámu, veď príbehu dominuje subjektívne prežívanie reality, no fantaskne sa prelína s podvedomím. Má prvky trilera či dokonca hororu, určite však nie je existenciálnym filmom v pravom filozofickom zmysle slova. Treba sa naladiť na to, že idete s divným chlapíkom na výlet kamsi, kde sa bežné a zažité konvencie rozpadajú na vesmírny prach. V Kaufmanovom filmovom kozme sa oplatí stratiť, hlavný vchod totiž vedie práve do našej hlavy.
