Momentálne ho premiéruje RTVS a všetky zatiaľ odvysielané časti môžu diváci sledovať v archíve na internetovej stránke televízie.
Cyklus približuje najväčšie osobnosti slovenskej architektúry v období socializmu. Odhaľuje kontext vzniku ich významných stavieb a okrem toho kladie naliehavú otázku, akú funkciu či hodnotu majú ikonické stavby bývalého režimu dnes. Dokážeme si pri premýšľaní o budúcnosti, ktorej stojí staré často v ceste, uvedomiť hodnotu týchto diel? Skúsenosť naznačuje, že nám to veľmi nejde.
Foto: Nora & Jakub Čaprnka.
Autori dokumentárneho cyklu Ikony sa zamerali na ikonické stavby socialistickej moderny. V krátkych medailónoch odkrývajú profesiu architekta a kde-tu i intimitu tvorcov. Zatiaľ šesť odvysielaných krátkych filmov naznačuje, že jednotlivých umelcov definovala takmer absolútna odovzdanosť svojej profesii. Väčšina z nich nastupovala vo veľmi mladom veku, ich zamestnávateľom a zadávateľom bol štát a manifestačne prepájali architektúru s výtvarným umením. Pod budovateľskými heslami sa stavalo veľa, a najmä pre verejnosť. Dnes fungujú architektonické štúdiá a príležitosti realizovať sa, aké dal bývalý režim často sotva tridsiatnikom, v súčasnosti mladí architekti dostanú len raritne.
Stavby, ktoré Ikony reflektujú, že vznikli v období socializmu a aj keď vyvstali z potreby vtedajšieho politicko-spoločenského úzu, nemali sa stať svätyňami ideológie. Hoci šlo o štátne zákazky, architekti mali autorskú slobodu a navyše príležitosť vytvoriť stavby ako Slovenský rozhlas, pamätník SNP či bratislavské krematórium, aké sa dnes stavajú len zriedka. Ľudia dnes totiž podliehajú inej ideológii – kapitalizmu. Potrebe bývať a pracovať.
Foto: Nora & Jakub Čaprnka.
Bratislava, ktorá sa podľa architekta Iľju Skočeka ešte len rodí, bude už o desať rokov iným mestom. Sám polemizuje nad tým, či je správne prispôsobovanie starej architektúry, ktorá stráca funkčnosť, novým požiadavkám, aj za cenu deštrukcie ikonických stavieb – ako napríklad diskutovaný Dom odborov Istropolis. Seriál dáva divákovi priestor vytvoriť si názor, nie je patetickou oslavou osobností, snaží sa priblížiť jednotlivé osudy a podstatu architektonickej tvorby, ktorá je stále jednou z najťažších a najzodpovednejších profesií.
Dvadsaťpäťminútové portréty charizmatických osobností ako Štefan Svetko (Slovenský rozhlas), Iľja Skoček (Dom odborov), Ferdinand Milučký (krematórium) či Viera Mecková (administratívna budova MÚ v Žiline) upozorňujú na hodnoty, ktoré si paradoxne lepšie uvedomuje zahraničný návštevník ako my sami.
Socialistická moderna môže v mnohých Slovákoch vyvolávať negatívne konotácie pre politický kontext, v ktorom tieto stavby vznikli. To môže seriál Ikony elegantne zmeniť, zároveň zvyšuje povedomie o umeleckej povahe architektúry, ktorú si jej užívatelia často ani neuvedomujú.
