Film vznikal na Antarktíde a v dôsledku klimatických zmien bude pravdepodobne jedným z posledných diel, ktoré krajinu večného ľadu zaznamenali v jej pôvodnej podobe. Obrazy Zeme sa totiž radikálne menia, ľudstvo čelí vlastnému zlyhaniu čoraz citeľnejšie.
FREM naznačuje, že spod kontroly sa nám môže vymknúť aj technický pokrok. Môže byť umelá inteligencia novou, nastupujúcou formou života? Film je označovaný ako sci-fi dystopia no je žánrovo nezaraditeľný.
Filmárka reagujena blízku budúcnosť, kde človek stráca kontrolu nad svetom. Nabáda uvažovať o nových formách života, špekulovať o posthumánnom svete, kde živé stráca pôvodné proporcie. Ako druh sme pominuteľní a ľudská identita sa ocitá v kríze. FREM sa pokúša tento pocit reflektovať a vytvárať odľudštený a odcudzený pohľad na krajinu a prírodu za hranicami ľudského vnímania skutočnosti.
Viera Čákanyová nabáda diváka radikálnym autorským gestom vystúpiť z bežnej skúsenosti a predstáv o svete, zahĺbiť sa. Vyžaduje otvorené prijatie temporytmu jej diela a dopriať kontemplácii nad zobrazeným či potichu naznačeným čas. Tak sa nám podarí dovidieť možno až za zahnutý oblúk Zeme, ktorá nás aj napriek ilúzii o ľudskej všemohúcnosti celkom iste prekoná.
