Hoci domáci diváci sa snímky dočkajú až po opätovnom otvorení verejného života na Slovensku, čierno-biela dráma o živote v totalitnom Československu s úspechom putuje po zahraničných festivaloch. Za sebou má už uvedenie v Kanade, Austrálii, Belgicku, Luxembursku, Turecku, Rumunsku, Srbsku či v Maďarsku a tým sa jeho medzinárodná púť zďaleka nekončí.
„Teší ma, že napriek špecifickej slovenskej téme filmu prejavili záujem o kino distribúciu okrem koprodukčných krajín Slovenska, Česka, Rumunska a Írska aj v rôznych ďalších európskych krajinách ako napríklad vo Francúzsku, Španielsku, Poľsku, Veľkej Británii, Švédsku či Švajčiarsku," povedal režisér, scenárista a producent filmu Ivan Ostrochovský.
Príbeh mladých kňazov z totalitného Československa, ktorí sa musia rozhodnúť medzi cestou svedomia alebo cestou kolaborácie, si v uplynulých dňoch pripísal na svoje konto štyri zahraničné ocenenia.
„Pre jeho napínavú a desivú víziu systému, ktorý sa snaží ovládať a riadiť dokonca aj morálku a osobné presvedčenie, a pre príbeh, v podaní vynikajúceho obsadenia a rozprávaný so zákerným použitím zvuku a strohých čierno-bielych vizuálov primeraných pocitu totality, udeľujeme Grand Prix filmu Služobníci Ivana Ostrochovského,“ znelo rozhodnutie medzinárodnej poroty Filmového festivalu CinÉast v Luxembursku.
Foto: Punkchart films
Z hlavnej súťaže Filmového festivalu v belgickom Gente si zase Služobníci odniesli Cenu Georgesa Deleruea za najlepšiu hudbu a zvukový dizajn.
„Služobníci sú skvelým výkonom výnimočnej kinematografie. Zvuk, obraz a dej sú starostlivo prepracované a každý filmový prvok pracuje na najvyššej úrovni. Zlovestná hudba a vysoko nabitý zvukový dizajn podporujú obraz jedinečným a moderným spôsobom, ktorý posúva film za hranice dokonalosti,“ ohodnotila porota filmovú hudbu slovenského skladateľa Miroslava Tótha a jeho rumunského kolegu Cristiana Loleu, ako aj autora zvukového dizajnu Michala Novinského.
Na Medzinárodnom filmovom festivale v Odese získala snímka Zvláštne uznanie poroty „za citlivosť, s ktorou je vyrozprávaný tento silný príbeh a za presnosť, s ktorou všetky prvky filmu spolu fungujú. Ako uznanie tým, ktorí denne bojujú proti útlaku.“
Filmový festival Alexandre Traunera ART Szolnok v Maďarsku venoval Služobníkom bronzovú medailu v Súťaži európskych celovečerných hraných filmov.
Po tom, ako sa Služobníci počas leta dostali do užšieho výberu nominácií na renomované Európske filmové ceny, koncom septembra zvíťazili v hlavnej súťaži Medzinárodného filmového festivalu Febiofest v Prahe.
„Mimoriadne silný príbeh a skutočná oslava filmového jazyka. Všetky zložky tohto filmu sú na najvyššej filmárskej úrovni a spoločne sa spájajú do veľmi pôsobivého, odvážneho a originálneho celku,“ zdôvodnila hlavnú cenu porota českého Febiofestu v zložení Beata Parkanová, Anna Polívková a Slávek Horák.
Koprodukčný film Služobníci sa odohráva v roku 1980 v totalitnom Československu. Študenti kňažského seminára Michal a Juraj a ich spolužiaci stoja pred rozhodnutím, či si zvoliť cestu kolaborácie s režimom, ku ktorej ich zo strachu pred zatvorením smeruje vedenie školy alebo nasledovať svedomie a tým sa dostať do problémov.
Vo filme sa predstavia Samuel Skyva, Samuel Polakovič, Vlad Ivanov, Vladimír Strnisko, Milan Mikulčík, Tomáš Turek, Vladimír Zboroň, Martin Šulík, Vladimír Obšil či Zvonko Lakčević.
„Hoci sú Služobníci zasadení do roku 1980, do obdobia komunistického Československa počas éry studenej vojny, Ostrochovského zákerne štipľavý, vrcholne sebavedomý, mrazivo štýlový, druhý celovečerný film prináša príbeh, ktorý je nanajvýš platný a aktuálny aj pre dnešok,“ napísal v jednej z prvých recenzií po svetovej premiére na Berlinale o filme známy filmový portál Screen International. Film Služobníci ocenili aj zahraničné médiá, ako Variety či The Hollywood Reporter.
V slovenskej predpremiére film ako prvý na Slovensku uviedol Medzinárodný filmový festival Cinematik ako otvárací titul. Služobníkov plánuje distribučná spoločnosť Filmtopia priniesť k slovenským divákom po tom, čo sa otvorí verejný život na Slovensku.
Realizáciu filmu finančne podporil Audiovizuálny fond, fond Eurimages, rumunský fond CNC, český Státní fond kinematografie, Bratislavský samosprávny kraj a Rumunská televízia.
