V samote sa pocítiš
O víťazovi hlavnej súťaže Opus Bonum rozhodoval tento rok azerbajdžanský režisér Hilal Baydarov a Bielu na bielej označil za "veľmi úprimné, odvážne a inšpirujúce dielo, ktoré nám ukazuje, aké je ťažké a takmer nemožné nakrútiť film sám o sebe”. V snímke Biela na bielej reflektuje autorka osobnú skúsenosť v extrémnych podmienkach odľudštenej Antarktídy, kde vznikal aj jej spomínaný dlhometrážny debut FREM (2019). Oba filmy sú súčasťou triptychu, ktorý by mal zavŕšiť dokument Prekrásny nový svet. Zatiaľ čo v dokumentárnej sci-fi FREM absentoval človek, Biela na bielej je, naopak, introspektívnou reflexiou vlastného prežívania izolácie v krajine ľadu. "Uvedomíte si, akí ste krehkí, nedostatočne vybavení na pobyt na tomto mieste. Je to jednoduché: usilujete sa len prežiť, čo je vlastne dosť osviežujúce. V civilizácii sme vystavení hluku, všetkým tým informáciám a obrazom. Tu náhle zmiznú. Nie je tu nič, len odlišné odtiene bielej a ticho a vietor,” priblížila filmárka svoj antarktický denník pre Variety.
Dokument je chameleón
Dokument Duchovia: Dlhá cesta domov je štylizované dielo na hranici reality a fikcie. Zvíťazil v sekcii venovanej prvým celovečerným filmom. Najlepší debut Prvých svetiel aj selekciu jihlavského festivalu priblížil jeden z tohtoročných porotcov, filmový distribútor a publicista Matej Sotník.
Režisér dokumentu Duchovia: Dlhá cesta domov, Portugalčan Tiago Siopa vychádza z bezprostrednej skúsenosti, odhaľuje svoju rodinu či reálie portugalského vidieka a vo filme vystupuje prostredníctvom alterega. "Je to iniciačný príbeh muža, ktorý dospieva a stáva sa umelcom. Reflektuje korene svojej rodiny: ženského a mužského elementu — matky a otca. Symbolická štruktúra filmu a rýdzo kinematografický vizuálny prejav filmu v mnohom evokujú diela Sergeja Paradžanova,” hovorí Matej Sotník. Autenticita je tu podľa neho rovnako dominantná ako štylizácia. Vo vzťahu k prírode navyše vystupuje mytologický motív, režisér totiž stretáva ducha svojej mŕtvej starej mamy.
"Dramaturgia jihlavského festivalu je štýlovo veľmi rozmanitá, od čistých observačných prístupov, cez štylizáciu na hranici reality a fikcie či denníkové filmy zaoberajúce sa rodinou a históriou autorov a autoriek. Selekcia, tak ako ju pripravil jihlavský festival, je ukážkou toho, aký môže byť dokumentárny film chameleón.” Podľa Sotníka sa dokument ako umelecký druh mení, má mnohé podoby a práve na túto rôznorodosť jihlavský festival nadväzuje. "Selekcia je radikálna a veľmi odlišná od iných špičkových dokumentárnych festivalov v Európe aj inde vo svete,” doplnil Sotník.
Autorský prístup Viery Čákanyovej sa tiež vyznačuje hľadaním nových foriem kinematografického prejavu na pomedzí umeleckých médií. "Vo filme Biela na Bielej zakúša autorka absolútnu izoláciu od civilizácie a všetkého známeho a v dotyku s divokou prírodou sa nežne ponára do seba. Dušu krajiny a dušu človeka citlivo prepája. Je nám veľkým potešením mať absolútneho víťaza Ji.hlavy v našom distribučnom katalógu. A verím, že predtým, ako film budúci rok prinesieme širokému slovenskému publiku, čaká ho ešte zaujímavá cesta po zahraničných filmových festivaloch,” vyjadril sa Matej Sotník, spoluzakladateľ a manažér spoločnosti Film Expanded, ktorý tento rok reprezentoval slovenský distribučný sektor na industry paneli krajín V4 zameranom na národné špecifiká a inovatívne formy, akými je možné prinášať dokumentárne filmy divákom.
