Novinka z éteru: Špinavé ruky, ktorým voda nepomôže

Dramatické Rádio Devín odvysielalo koncom októbra (27. 10.) zaujímavú rozhlasovú hru talentovanej autorky Miroslavy Kuracinovej Valovej Špinavé ruky (dramaturgia a réžia Hana Rodová).

10.11.2020 06:00
šikana, bitka, utláčanie, Foto:
Obeťou šikany sa môže stať ktorékoľvek dieťa. Ilustračné foto.
debata

Názov hry znie, akoby išlo o agitku zo súčasnosti, keď je priam občianskou povinnosťou umývať si často ruky.

Slová „špinavé ruky“ môžu byť aj metaforou nekalých činov, no v tejto hre ide o niečo celkom iné. O zranenú dušu.

Špinavé ruky sú vyjadrením pocitu hnusu zo seba. Žiaľ, týmto pocitom trpí malý chlapec. Dráma sa vyjadruje k veľmi citlivým a intímnym otázkam: Čo nás dokáže raniť? Vieme byť k sebe dobrí? Chápeme, čo iní cítia?

V hre Špinavé ruky vystupujú sympatickí mladí rodičia Sládkovci, ktorí vychovávajú osvojené rómske dvojčatá Natáliu a Samuela. Deti chodia do tretieho ročníka základnej školy a získavajú tam rôzne skúsenosti.

Natálka sa v triede cíti dobre, Samo je v škole nešťastný, cíti sa cudzo. Jeden zo spolužiakov ho totiž už v prvej triede urážal, hovoril mu, že je špinavý Cigán. Arogantný spolužiak už do tejto školy nechodí, ale v Samuelovej duši zostala panika a úzkosť. Cíti vinu, že je Róm.

Chcel by sa toho zbaviť. Umýva si často ruky, aby bol aspoň týmto spôsobom zaručene čistý. Najradšej by si zodral kožu, čo aj hrozí. Ruky má už červené.

Hyperaktívnym konaním na seba upozorňuje, znervózňuje okolie, vyvoláva otázku – ako mu pomôcť? S rodičmi chce hovoriť aj pani učiteľka, zapojí sa špeciálna pedagogička, mal by sa vyjadriť aj psychológ, aj psychiater.

Autorka v prirodzene znejúcich dialógoch šikovne nastoľuje problém, presvedčivo vykresľuje rodičov, tlmočí názory odborníkov. Všetko znie prirodzene, autenticky, ale nie je to reportáž.

V skratke sa poslucháč dozvie o aktéroch viac, než odznie v dialógoch. Mozaika viet je dobre vystavaná. Najmä mama a otec pôsobia sympaticky. Pri nich sa dieťa určite cíti dobre, ale nie sú z tých rodičov, čo na vlastné potomstvo nepripustia. Ani on nie je anjelik, hovorí otec. Skúmajú, kde sa stala chyba, prečo chlapec nemá dosť sebavedomia. Veď ho milujú a doma je pohoda.

To, že sú dvojčatá osvojené, im povedali hneď, ale že sú Rómovia, to im špeciálne neoznamovali, bolo by to pod ich úroveň – však to nie je podstatné. No a teraz sa ukázalo, že práve toto je problém: Dieťa, ktoré sa cítilo v bezpečí, je zrazu bezradné. Je Róm. Nechápe a koná inštinktívne. Špinu treba zmyť.

Dnes sa často hovorí o šikanovaní, ale v tejto hre je to inak. Dieťa šikanuje samo seba, vinníkom je prostredie. Hoci sa všetci snažia Samkovi pomôcť, nevedia sa spojiť a deti čerpajú silu a pokoj práve z porozumenia medzi dospelými.

Takto citlivo dokáže problém nastoliť len vydarené umelecké dielo. Špinavé ruky nikoho konkrétne neobviňujú, len mobilizujú emócie, nútia premýšľať. Spomeniem si, že aj svetoznámy básnik Vladimír Majakovskij nosil so sebou mydlo a stále si umýval ruky.

Je to kuriozita v jeho životopise, svedčiaca o čudáctve, ale aj o výnimočnosti a precitlivenosti, ktorá nie je u umelcov nič zvláštne. Aj tento chlapček je zrejme veľmi citlivý, iný by sa možno s „vyrývačmi“ bil, on to skúša s prehnanou hygienou.

Dáva tak najavo, že potrebuje porozumenie, pomoc, uznanie. Možno stačí úsmev, pohladenie, dobré slovo. Láskavosť a ľudskosť dokážu niekedy viac ako lieky. Z hry bez výkričníkov vyplýva, že my ako celok potrebujeme terapiu. Diagnózy, teórie, vedecké metódy poznania ľudskej duše máme zvládnuté. Len z toho ešte urobiť príjemné prostredie pre život. Všetkých nás.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #šikana #špinavé ruky #rozhlasová hra