Uchádzači o toto bakalárske štúdium – jediné svojho druhu na Slovensku – sa môžu prihlásiť do 7. decembra tohto roku. Prečo je tento odbor zaujímavý, vysvetlili v rozhovore Ľudovít Labík, vedúci Ateliéru vizuálnych efektov FTF VŠMU, a Marián Ferko, prezident Asociácie herných vývojárov (SGDA).
Prečo sa herný dizajn otvára práve na VŠMU? Niekto môže namietať, že to nie je umenie. Nemalo by sa to vyučovať v rámci informatiky?
Foto: VŠMU
Labík: Priemysel herného dizajnu je v súčasnosti finančne úspešnejší ako filmový priemysel. Ak by sme porovnali spoločné prieniky oboch mediálnych umení – filmového a herného, tak v nich vieme pomenovať tieto spoločné menovatele: rozprávanie príbehu, scenáristická tvorba, práca so zvukom, prípadne strihom, vnútroobrazové výtvarno, vizuálne efekty a kameramanské zobrazenie, režijné budovanie mizanscény, produkcia umeleckého diela a kritika audiovizuálneho diela.
Všetky tieto tvorivé disciplíny sú obsiahnuté v študijnom profile Filmovej fakulty VŠMU. V otázke umeleckosti herného dizajnu odpoveďou je, že aj za účasti zahraničných posudzovateľov bol akreditovaný v študijnom odbore umenie. Diskusie na túto tému už v anglosaskom priestore neexistujú.
Pre koho je nový odbor určený a čo sa tam vlastne študenti naučia?
Labík: Podmienkou na prijatie na toto štúdium je maturita, schopnosť komunikovať v anglickom jazyku, samozrejme, talentové predpoklady spojené s realizáciou domácich prác a predstavenie umeleckého portfólia pre potreby prijímacích skúšok. Absolventským výstupom študenta v umeleckom školstve je umelecké dielo. Preto aj vo všetkých ročníkoch tohto štúdia bude tlak na tvorbu umeleckého diela v oblasti herného dizajnu, ktorým môže byť samotná autorsky realizovaná hra, ale zároveň aj spoluúčasť na realizovaní umeleckého diela v oblasti herného dizajnu. Podporuje sa princíp kolektívneho prepojenia študentov s rôznymi špeciálnymi zameraniami a deľbou práce.
Pri realizácii svojich projektov by študenti mali spolupracovať nielen so študentmi FTF VŠMU, a to so študentmi vizuálnych efektov, scenáristiky, kamery, zvuku a produkcie, ale aj so študentmi Hudobnej a Divadelnej fakulty VŠMU. Študijný program je nastavený aj na spoluprácu študentov Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK a so študentmi VŠVU.
Študujú sa podobné odbory aj v zahraničí?
Foto: VŠMU
Ferko: Keďže sme boli za železnou oponou, v zahraničí mal herný priemysel možnosť rozvíjať sa podstatne dlhšie ako u nás. V západných krajinách sa riadne etabloval na úrovni neakreditovaného školstva a tomu sa prispôsobilo aj stredoškolské a súkromné vzdelávanie. V tomto smere je u nás stále čo doháňať.
Naopak, na úrovni akreditovaného vysokoškolského vzdelávania sa zaraďujeme na čelo svetového diania v hernom dizajne. O túto formu vzdelávania je veľký záujem. Napríklad na akreditovanej belgickej škole Howest DAE, zameranej na vizuálne efekty a herný dizajn, prijímajú každoročne na bakalárske štúdium 1 300 študentov. Rozsah profesií pri tvorbe je v tomto smere veľmi široký a školy to zohľadňujú. Napríklad na britskej Falmouth univerzite pokročili aj k štúdiu scenáristiky herného dizajnu.
Na Slovensku je dosť odborov, ktorých absolventi sa na pracovnom trhu nevedia uplatniť. Ako je to s herným dizajnom?
Ferko: K dispozícii sú štatistiky zo zahraničia. Podľa organizácie HEVGA si až 91,3 percenta absolventov zameraných na herný dizajn nachádza prácu v hernom priemysle. Ďalšie percentá zostávajú učiť na školách a iba veľmi malá časť sa nakoniec zamestná v inom sektore. Podobná situácia bude v budúcnosti aj na Slovensku. Podľa štatistík SGDA o vývoji pracovných miest v hernom priemysle na Slovensku odhadujem, že sa napriek pandémii otvorí okolo 200 nových pracovných pozícií. Uplatnenie je mimoriadne široké pre grafikov, animátorov, programátorov, zvukárov a ďalšie tvorivé pozície.
Labík: Cieľom je vychovávať výnimočných odborníkov v praxi a vytvárať umeleckú nadstavbu v spoločnosti. Pretože je počet prijatých študentov obmedzený, dochádza k výberu najlepších z najlepších. Prijatým študentom sa potom dáva k dispozícii odborné vedenie, priestor a čas na potvrdenie ich umeleckých vízií realizáciou vlastných projektov. Štatistická skúsenosť potvrdzuje absolútnu pripravenosť absolventov napríklad vizuálnych efektov v profesionálnom prostredí.
Tvorba videohier navonok vyzerá ako atraktívne povolanie plné zábavy. Je to tak aj v skutočnosti?
Ferko: Ľudia si väčšinou myslia, že vývoj hier predstavuje z veľkej miery hranie sa v prostredí hier. Opak je pravdou, na hranie tu nie je čas. Tvorba digitálnych svetov predstavuje nekonečnú, postupnú, trpezlivú prácu. V tomto prípade práve tvorba nových svetov je veľmi atraktívna. Tvorca si musí dávať pozor, aby mu tvorba nezhltla aj všetok voľný čas. Príslovie hovorí: Ak si človek nájde prácu, čo ho baví, nemusí pracovať.
Aké je vlastne postavenie videoherného priemyslu u nás? Dokážeme konkurovať zahraničiu?
Ferko: Na Slovensku máme napríklad štúdio Pixel Federation, ktoré zamestnáva viac ako 200 vývojárov a svetovo sa veľmi dobre etablovalo. Krásou herného priemyslu je to, že šancu úspešne a rýchlo preniknúť na zahraničné trhy má aj malé neznáme štúdio vytvorené kdekoľvek na svete. Treba mať dobrý nápad, skúsenosti s realizáciou a šťastie. Prvé dva aspekty sa dajú vytrénovať. Perspektívnych tvorcov tu máme, dôležité je, aby nám zostali na Slovensku.
Labík: Mojou víziou je, že herný dizajn bude v budúcnosti v študijnej náplni všetkých vysokých škôl na celom svete. Úzko súvisí s presadzovaním sa umelej inteligencie a na ceste k nej bude jej sprostredkovateľom. Aj na pôdu Filmovej a televíznej fakulty VŠMU musí vstúpiť umelá inteligencia.
Sme v období, keď máme za sebou prvé pokusy tvorby filmových scenárov počítačmi, počítače už dokážu samostatne strihať dramatické diela a „machine learning“ je niečo, čo nemôže obísť ani filmový svet. Študijné plány vizuálnych efektov a herného dizajnu na FTF VŠMU sú bránou do sveta virtuálnej reality a umelej inteligencie.
