Ešte nevieš, ale budeš nenávidieť
Filmári Igor Kosenko a Cyprien Clément-Delmas sú striktne verní kráľovskej metóde dokumentarizmu – observácii. Vykreslili jemný portrét chlapca, ktorý podlieha ilúziám o svojej budúcnosti hrdinu, ďaleko od reality vojny. Vo filme Chlapec z vojny sa krásne zrkadlí tieň fatality vyplývajúcej z mladíckeho romantizmu. Tempo je až znepokojivo meditatívne a skrytá tragika budúcnosti sa pozvoľna vyjavuje v plynutí posledných dní pred Arťomiho nástupom na výcvik. Hlavný hrdina je ako mnoho mladých, opojený šťastím a túžbou po novom. Dobre vie, čoho všetkého sa pre svoju budúcnosť vzdáva, no situáciu ani zďaleka nevyhodnotil ako dospelák. Chýba mu totiž reálna skúsenosť. A tak ľahkovážne vstupuje do vzťahu s vojnou, bez toho, aby tušil, aká je to neznesiteľná milenka.
Z viacerých motívov, ktoré príbeh Chlapca z vojny odhaľuje, je téma odhodlania naplniť svoj vysnívaný cieľ, nech to stojí – okrem odriekania – hoci aj život, najsilnejšia. Arťomiho rozhodnutie núti uvažovať okrem iného i nad významom a krehkou ambivalenciou zodpovednosti a lásky. Ukrajinský vojak totiž ohrozuje a zároveň chráni aj svojich najbližších.
Nemusím, chcem
Od krvavej revolúcie na Majdane prešlo sedem rokov. Viedla k anexii Krymu, ktorý pripadol Rusku, a k vojne na juhovýchode, kde bojovali aj sotva dospeláci ako Arťomi. Portrét mladého chlapca je nasýtený úsmevnými a citlivými obrazmi. Autori pozvoľna prenikajú do motivácie protagonistu riskovať a zatratiť pre vojnu všetko. Zostáva verný vznešenej téze. Ukrajina vo vojne mu dáva možnosť stať sa hrdinom a bez tohto statusu pre neho nemá zmysel pokračovať ani zostarnúť. No silácke gestá ani veľkolepé vyznania od neho nečakajte. Filmári stavili na úspornosť a myšlienky vyplývajú z krehkých, často i komických momentov. Arťomi je konfrontovaný priateľkou aj starým vojnovým veteránom, ku ktorému vzhliada a rozplýva sa v nástojčivej zvedavosti. Samozrejme, realita výcviku, kde sa jeho príbeh končí, naznačuje, že vojna s jeho ilúziami v priebehu najbližších dní či mesiacov radikálne zatočí. Vojna je totiž extrémna skúsenosť a tvorí nielen novodobé dejiny, ale aj identitu Ukrajincov. Arťomi nie je rozhnevaný mladý muž, definuje ho naivný úsmev. Teší sa, no vopred môžeme vytušiť, aká bude premena zraniteľného, trochu nemotorného rojka.
Menej je najviac
Dokument Chlapec z vojny vznikol s veľmi nízkym rozpočtom. Je to dielo so sústredenou koncepciou, minimalistické, presné a empatické. Filmári sa vyhýbajú afektu. Pri zobrazení chúlostivých ideálov a hnevu postsovietskeho sveta, ktorý stráca a nachádza svoju silu v stotožnení sa s tými najexpresívnejšími gestami ako patriotizmus či vlastenectvo, sú citliví. Dramaturgický základ príbehu možno tiež nazvať skromným. Konflikty okolia a chlapca, i jeho vnútorné mlčanlivé pritakanie svojmu rozhodnutiu, sa vyjavujú nežne, bez režijných špekulácií a naliehania. Jednotlivosti všedných chvíľ sú však presné, filmári majú situáciu režijne pod kontrolou, nech to v dokumente, využívajúcom observačnú metódu, vyznieva akokoľvek paradoxne. Ich očakávania od protagonistu sú rovnaké ako divákove. Arťomi svoj názor nastúpiť do vojenskej služby a riskovať život nemení ani po debate s frajerkou, ani po rozhovore s vojakmi, ktorí vedia, čo všetko vojnová realita skutočne predstavuje. Esenciálna je jeho radosť, aj keď pod úsmevom zrejme skrýva obavy, nevyriekne ich, a tým sa už teraz pasuje do roly hrdinu.<pe> <PF>FOTO: FILM EXPANDED <AF>Dokumentárny film Chlapec z vojny môžu vidieť diváci v kamenných kinách.
