Služobníci: keď film hovorí sám za seba

Režisér a producent Ivan Ostrochovský premiéroval svoj druhý celovečerný film Služobníci na festivale Berlinale v sekcii Encounters zameranej na filmy s umeleckou víziou. Už pred časom sa jeho film Koza na pomedzí dokumentárnej a hranej formy ocitol vo výbere rovnakého áčkového festivalu. Oba jeho filmy tuzemskú hranú tvorbu ostatných rokov obohacujú o umelecké výnimky, ktorých je v našej kinematografii stále ako šafranu.

, 10.12.2020 14:00
sluzobnici2 Foto:
Drámu Služobníci momentálne premietajú v našich kinách a filmové plátno rozhodne potrebuje.
1

Formálne i tematicky sú Koza i Služobníci celkom odlišné, čo je však pre Ostrochovského rukopis príznačné, je formalizmus, do ktorého sa u nás režiséri hraných celovečerných filmov tiež nehrnú. Jeho živý záujem o médium filmu, hra s obrazotvornosťou a nekonvenčnou naráciou sú zakaždým vydareným pokusom pretaviť umelecké ambície do plnohodnotnej výpovede.

Čiernobiela formalistická dráma odohrávajúca sa v reáliách československej Bratislavy na sklonku totalitnej éry je asi najzaujímavejším hraným filmom, aký sa tu za posledné roky vyskytol. A konečne ho môžeme vidieť v našich kinách.

Aj my sme videli Idu. A čo?

Služobníci sú jeden z tých filmov, ktoré sú nevyhnutné pre utváranie modernej identity slovenskej filmovej tvorby. Navyše v kútiku duše nadväzujú na tradíciu novovlnovej živelnosti, na tendencie odovzdať film jeho vlastným prostriedkom a zakúšať jeho hranice. Predovšetkým obrazu, pohybu a priestoru v detailne rozvrhnutej mizanscéne. Obraz totiž strčí do vrecka všetky repliky a slovesné snahy o zrozumiteľnosť či doslovnosť významov. Ostrochovský sa im nevyhýba, no dejotvorbu ponecháva na symboloch či metaforách. Dovolí divákovi kontemplovať nad pomerne jednoduchými významami načrtnutými v jemných náznakoch. A dosahuje to aj vďaka zvládnutému scenáru Marka Leščáka a zahraničnej scenáristky Rebeccy Lenkiewitsz, ktorú do projektu prizvali zámerne.

Lenkiewitsz totiž spolupracovala na oscarovej dráme Ida Pawla Pawlikowského, s ktorou Služobníkov nemožno neporovnávať. Nespájajú ich len sugestívne čiernobiele obrazy, zobrazenie sveta v akomsi zaseknutom bezčasí či konflikt nastupujúcej generácie s krutosťou, ktorá ich nespravodlivo formuje, dusí a aj navzdory ich odmietnutiu určuje ich dejinnosť. Uhrančivosť poľskej mníšky ani silu jej intímneho príbehu však Ostrochovského protagonisti ani ich konflikt nedosahujú. Ale nechajme porovnávanie s Idou na divákovi, pre krátkosť času by sme sa zbytočne zamotali.

Z takejto minulosti je naša prítomnosť

Služobníci sa vyrovnávajú so socialistickou realitou, no neobjavuje sa tu stereotypizácia ani pritakanie starým známym floskulám. V centre pozornosti je kolektív kňazského seminára, liberálna mládež sa emancipuje, východisko vidí v názorovej slobode a vyhraňuje sa voči ustráchanej, poplatnej staršej generácii. Tá je už poznačená praktikami totality, náboženské hodnoty či viera dávno stratili pôvodný tvar, odtrhnuté od Vatikánu, od Západu, pritakajú súdobej socialistickej moci. Je to tak dané a kto namieta, bude za svoju vzburu platiť.

Tajná služba je znepokojená s vývojom situácie v kňazskom seminári, niekto si totiž dovoľuje spochybňovať žitú ideológiu príklonom k zahraničným rozumom. Mladí muži už hľadia cez dierku v múre na Západ, kde sú ideály viery formulované o čosi ináč, ako sa k nim stavia diktát v komunistickom bloku. Vieme, že cirkev bola šikanovaná režimom, jej štruktúry likvidované, mnoho kňazov a cirkevných hodnostárov bolo väznených aj zavraždených za svoje aktivity či názory. To zostáva vo filme nevysloveným kontextom príbehu, autori počítajú s našou znalosťou, čo je len dobre.

Slovenský film sa pravidelne vracia k nedávnej minulosti, umelecká reflexia je nevyhnutná na vyrovnanie sa, poučenie, vyvodenie dôsledkov pre nastávajúci svet a Ostrochovský spolu s autorom námetu a spoluautorom scenára Markom Leščákom nadväzujú na tieto tendencie s nesmiernou gráciou. Služobníci sú umelecký film autorov, ktorí nielen ovládajú remeslo, ale sú rozhľadení a bystro predpovedajú dopyt medzinárodného filmového publika. Štylizácia je dobrý služobník, ale zlý pán. V prípade Služobníkov estetické tendencie neprerastajú cez hlavu, práve naopak korelujú s témou a odťažitému módu rozprávania dávajú telo.

Filmári s talentom a jasnou víziou dosiahli vytýčený cieľ a nachádzanie ich inšpirácií, vzorov či citácií je šikovnou postmodernou hrou. Všetci sme pozvaní aktívne sa do nej zapojiť.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
1 debata chyba
Viac na túto tému: #Služobníci #Ivan Ostrochovský #Berlinale