Dej krátkeho filmu ukazuje príbeh vnúčika a deda, ktorí spolu chodievajú púšťať šarkana. Dedo postupne slabne, až kým úplne nezmizne. Vek chlapca a starého otca je znázornený cez vrstvy látky, chlapec je vyrobený z mnohých vrstiev, dedo ich má len pár a postupne mu ubúdajú, až je taký tenký, že ho vietor odnesie do oblakov ako šarkana. Čo vás inšpirovalo, aby ste znázornili odchádzanie týmto spôsobom? Ako ten nápad vznikol?
Nápad vznikol tak, že keď som bol malý, zaujímalo ma, odkiaľ sme na tento svet prišli, a neskôr aj to, ako dlho tu budeme a čo sa stane, keď tu skončíme. Kam pôjdeme. Rozhodol som sa teda urobiť o tejto téme film. Nechcel som však detských divákov vystrašiť, nechcel som, aby film pôsobil morbídne, ani otvárať náboženské motívy. Starnutie a smrť som chcel znázorniť vizuálne, bez slov. Preto som si zvolil jednoduchý princíp – čím je človek starší, tým je tenší. Chradne, slabne. Aby bolo stenčovanie človeka ešte názornejšie, vyrobil som obidve postavičky z tenkých vrstiev, ktoré dedovi postupne ubúdajú, takže na konci svojho života mu ich ostalo už len pár. Jedného dňa fúkne jesenný vetrík do poslednej vrstvy a odvanie ju vysoko do vzduchu.
Na 12-minútovom filme pracovalo sedem animátorov viacerých národností. Poznali ste sa z FAMU, kde ste pokračovali po získaní bakalárskeho titulu na VŠMU v Bratislave?
Áno, niektorých animátorov som poznal z FAMU, iných až priamo vo Wroclawi, kde sme film natáčali. Mali sme dokonca špeciálneho animátora na animovanie trávy vo vetre. Ten si pred každým záberom študoval v spomalených záberoch, ako sa pohybujú steblá trávy vo vetre, a potom pinzetou posúval po milimetroch vlasy zelených kobercov, aby tak znázornil pohyb a smer vetra.
Na filme ste vraj pracovali počas horúceho leta a zo štúdia ste nevychádzali niekoľko mesiacov. Čo boli najväčšie výzvy?
V roku 2018 sme leto nemali. Na jar sme sa zatvorili do filmového štúdia a na jeseň sme z neho vyšli. Keď sme po niekoľkých mesiacoch vyšli von zo štúdia, cítili sme sa, ako keby nás pustili z väznice Shawshank.
V roku 2018 sme leto nemali. Na jar sme sa zatvorili do filmového štúdia a na jeseň sme z neho vyšli. Natáčali sme v priemere 18–19 hodín denne a prespávali sme priamo v natáčacej hale. Keď jeden animátor doanimoval svoj záber, zobudil druhého animátora, ktorý častokrát spal priamo pod animačnou scénou, a vystriedali sa. Do štúdia nesmelo kvôli natáčaniu prúdiť slnečné svetlo, takže sme často ani nevedeli, či je deň alebo noc. Čas v štúdiu plynul úplne inak ako v reálnom svete. Jedli sme vitamín D v tabletkách a pili veľa kávy. Hoci to bolo veľmi nezdravé obdobie v životoch všetkých zúčastnených, dali sme do toho všetko. Keď sme po niekoľkých mesiacoch vyšli von zo štúdia, cítili sme sa, ako keby nás pustili z väznice Shawshank. A niektorí z nás majú doteraz problém zaradiť sa do bežného života.
Šarkan sa rozletel do celého sveta a za posledné dva roky získal množstvo ocenení. Hodnotíte to ako neuveriteľný úspech?
Všetci, čo sme Šarkana pripravovali a vyrábali, sa tešíme z toho, ako sa mu v posledných dvoch rokoch darí. Svojou festivalovou púťou prekonal všetky naše očakávania. Najviac nás však vždy poteší, keď nám príde mail alebo list od rodičov, ktorí nám ďakujú, že sme natočili takýto film o smrti spracovaný pre deti. Po tom, čo si rodičia pozreli Šarkana so svojimi deťmi, sa mohli s nimi otvorene rozprávať aj o náročnej téme, ktorá bola predtým pre nich tabu alebo sa jej vyhýbali. Takéto zadosťučinenie je pre nás viac, ako hociktorá cena na festivale.
Medzi oceneniami je aj výhra národnej ceny Slnko v sieti v sekcii najlepší animovaný film, Bienále animácií Bratislava. Čo porotcovia oceňujú najviac?
Podľa reakcií oceňujú diváci a porotcovia na festivaloch to, že sa bez slov dotýka základnej témy v živote. A že sa nám podarilo vybalansovať roztomilosť formy pre deti s naivitou a vážnosťou, a že sme neprepadli do nejakého pátosu. Snažili sme sa spracovať existenciálnu tému zrozumiteľne a jednoducho.
Film bol uvedený na Berlinale, dalo vám to niečo?
Premiéra na áčkovom filmovom festivale je vari ten najlepší štartovací bod pre krátky film. Berlinale je jeden z troch najväčších filmových festivalov na svete a účasť na tomto podujatí nám otvorila dvere na ďalšie festivaly. Čoskoro si Šarkana začali pýtať aj riaditelia iných festivalov po celom svete. Za uplynulý rok bol premietnutý už na vyše dvesto filmových festivaloch a získal vyše 40 medzinárodných cien.
Šarkan sa uchádzal aj o študentského Oscara. Aká to bola skúsenosť? Čo to všetko obnášalo?
Šarkan sa dostal do semifinále 46. ročníka študentských Oscarov. Uchádzať sa o ne môžu študentské filmy zo všetkých filmových škôl na svete, pokiaľ splnia niektoré z kritérií – musí to byť študentský film, prihlásiť ho môže iba filmová škola a musí tiež získať cenu na niektorom z "Oscar qualifying“ filmových festivalov. Z celého sveta sa tak prihlásilo okolo 1 700 filmov a do semifinále vybrali 81 filmov rôznych žánrov. Naposledy sa o toto ocenenie uchádzal slovenský film v roku 2000, a to konkrétne film Michala Strussa V kocke, ktorý sa dostal až do finálnej desiatky.
Akou témou sa nechávate uniesť v novom animovanom projekte Ahoj leto? Aké s ním máte plány?
Ahoj leto bude úplne iný film ako Šarkan – formou aj obsahom. Bude to taký veselý, svieži filmík o štvorčlennej rodinke, ktorá cestuje na letnú dovolenku k moru. Tešia sa, že budú mať najlepšiu dovolenku na svete. Avšak po ceste na letisko sa veci začnú komplikovať. Kým prídu do svojej vysnenej destinácie, sú na seba nahnevaní. Ich hádka sa dostane do bodu, keď sa rozdelia a každý si ide svojou cestou. Nakoniec uvidíme, ako si na dovolenke k sebe znovu nájdu cestu a naučia sa spolu existovať. Hotový bude pravdepodobne až na jar 2022 a tiež by sme ho radi prihlásili na filmové festivaly.
Martin Smatana
Narodil sa v roku 1991 v Žiline. Vyštudoval animáciu na VŠMU v Bratislave a FAMU v Prahe. Počas štúdia pracoval v estónskom filmovom štúdiu Nukufilm. Veľký úspech mal jeho debutový film Rosso Papavero (2015), ešte väčší absolventský animák Šarkan (2019), ktorý bol ako prvá slovenská snímka zaradený do filmotéky Múzea moderného umenia v New Yorku (MoMA). V súčasnosti pracuje na vývoji animovaného filmu pre deti Ahoj leto a pripravuje ilustrovanú knižku o dobrých skutkoch Dobrosaurus.