Postapokalyptická dráma nasadená ako jedna z hlavných hitov uplynulých Vianoc na Netflixe sleduje dve línie príbehu. Hlavnou postavou tej prvej je osamelý vedec Augustine Lofthouse (George Clooney), ktorý zostáva na arktickej polárnej stanici úplne sám. Dobrovoľne sa rozhodol nemrhať miestom v záchrannom transporte, na ktorý narýchlo nasadol zvyšok vedeckej posádky stanice po tom, čo Zem zasiahla bližšie nešpecifikovaná ekologická katastrofa. Nevedno, kam idú, ani či sa im podarí zachrániť.
Vedec v terminálnom štádiu choroby je odkázaný na denné dávky transfúzií, ktoré si vylepšuje pohárom whisky. Čaká v špičkovo vybavenom observatóriu na spojenie s jednou z misií, ktorá odišla preskúmať alternatívne možnosti života v našej galaxii.
Príbeh posádky misie Aether vracajúcej sa z mesiaca K-23 planéty Jupiter tvorí druhú líniu filmu. Sullyová (Felicity Jonesová) sa cestou naspäť spolu so svojím partnerom, kapitánom lode a ďalšími kolegami snažia informovať o priaznivých podmienkach života na vzdialenom mesiaci, nevedia však nadviazať spojenie so Zemou a bojujú aj o vlastnú záchranu.
Augustinovi počas čakania na spojenie s nimi robí spoločnosť mĺkve dievčatko Iris, ktoré sa záhadne objaví na polárnej stanici. Ich krehký vzťah a spoločná denná rutina rozbíja pocit bezútešnosti. O reálnej existencii Iris môže divák polemizovať, ale po čase je viac-menej jasné, kto to je a prečo je táto linka vo filme použitá. S nasadením vlastného chatrného života sa vedec vydáva na ďalšiu arktickú stanicu, kde je silnejšia anténa, aby sa členovia misie Aether – pravdepodobne poslední žijúci ľudia – zachránili a vrátili sa naspäť.
Scenár Marka L. Smitha (Revenant Zmŕtvychvstanie) je adaptáciou knihy Good Morning, Midnight, bestselleru americkej spisovateľky Lily Brooks-Daltonovej z roku 2016. Nie je to vyslovene zlé dielo. Ale od dokonalosti má ďaleko. Kamera dobrá. Herecké výkony výborné. Interiéry vesmírnej stanice Aether luxusné. Zábery na polárne exteriéry nádherné. Len spolu to je akosi málo, veci idú dostratena.
Bublina spľasla
Pre fanúšikov sci-fi a katastrofických filmov je Clooneyho film obrovským sklamaním. Nie je dosť sci-fi, ani akčný, nie je to Gravitácia, Armageddon, Interstellar ani Marťan. Neprináša nič nové. Akčnejšie scény sú vo filme presne dve. Zvyšok filmu zaujme, ale často sa zadŕha, niektoré informácie chýbajú, sú iba naznačené. Zrejme by si ich mal divák domyslieť. V poriadku, zlenivené mozgy treba prevetrať. V tomto prípade sú to však akoby odumreté vlásočnice príbehu, ktoré už nikto nechcel alebo nevedel vysvetliť.
Polnočné nebo je komorná "survival“ dráma, sústreďujúca sa na vnútorné prežívanie postáv. Ukazuje ich emocionálne výkyvy, premýšľanie nad témou osobnej obete pre vyšší účel. Čo je pri niektorých postavách pochopiteľné, v prípade hlavného hrdinu je to otázne.
Augustine podobne ako členovia posádky bilancuje, či jeho vklad v prospech ľudstva mal význam. Spoznávame jeho mladšiu verziu, ktorá sa dobrovoľne a nie celkom pochopiteľne rozhodla odizolovať od sveta a rodinného života. Sledujeme posledné dni bradatého, chátrajúceho mrzúta s transfúziou v žile alebo pohárom whisky v ruke, ktorý je však citovo chladný a osobne zaangažovaný iba prostredníctvom postavy dievčatka.
Bublina okolo sľubovaného veľkolepého trháku spľasla a nezachránil ju svojím herectvom ani George Clooney. Pozrieť sa oplatí pre výbornú kameru a spomínané herecké výkony. Čím väčšia obrazovka, tým lepšie. Môže sa ale stať, že chvíľami budete myšlienkami niekde úplne inde.
