Streamovacia platforma Dafilms ponúka od pondelka 25. januára kolekciu všetkých jeho celovečerných filmov, ale aj výber z krátkometrážnej tvorby, ktorá je nemenej významná. A vidieť ich môžu diváci on-line nielen v Európe, ale aj na americkom a ázijskom kontinente.
Foto: SITA/Tomáš Benedikovič
Dušan Hanák je synonymom umeleckého filmu. Vzišiel z československej novej vlny, vyštudoval hranú réžiu na pražskej FAMU a v novovlnnom duchu, deklarujúc autorskú slobodu a vynaliezavosť, debutoval drámou 322. Príbeh muža, ktorý pre chorobu stratí hlas, je metaforou spoločnosti mlčky trpiacej stranícku diktatúru.
Pre Hanákovu hranú filmovú i fotografickú tvorbu, ktorej sa dodnes venuje, je charakteristické uplatňovanie dokumentárnych princípov.
Hanákove filmy – bez ohľadu na druh – vystihuje formálna hravosť a zachytávanie autentických okamihov pri čine.
V strihovom dokumente Papierové hlavy sprítomnil najkrikľavejšie a najdesivejšie anomálie komunizmu. Zachytáva stav vecí od konca druhej svetovej vojny až po prevrat v roku 1989. Film možno nazvať i kronikou jednej diktatúry v kocke.
Reflexia doby sa zračí aj v dokumentárnej poézii Obrazy starého sveta, hoci je prostredie, ktoré zachytáva, odosobnené od zvykov a obyčajov vyspelého sveta. Hanáka tu fascinuje stará generácia obyvateľov rázovitého Liptova. Ich prostá krása vyžaruje slobodu a pokoru, ktoré civilizovanému, dravému svetu často unikajú.
Priam rozprávkový príbeh reflektujúci každodenné zázraky malých ľudí vytvoril spolu so scenáristom a spisovateľom Dušanom Dušekom v tragikomédii Ružové sny. Príbeh čistej lásky naivného Rómea (Juraj Nvota) k mladučkej Rómke Júlii (Iva Bittová) je azda najkrajšou slovenskou filmovou romancou, aká kedy vznikla.
Zároveň poukazuje na neschopnosť prekonať rasové a spoločenské predsudky hlboko zakorenené v pôde, z ktorej vyrastá nová generácia. Podobne ako v ostatných Hanákových dielach, aj v Ružových snoch túžia hrdinovia Jakub a Jolanka po vymanení sa zo spoločenských stereotypov, po slobode a práve na lásku.
Za poetickú drámu Ja milujem, ty miluješ, tiež podľa Dušekovho scenára, získal Hanák v roku 1989 na prestížnom festivale v Berlíne Strieborného medveďa za najlepšiu réžiu. Film sa však k publiku dostal po niekoľkoročnom cenzorskom zákaze, ostatne ako viacero jeho filmov, ktoré vznikli počas normalizácie.
V Hanákovej autorsky radikálnej tvorbe sa totiž zrkadlí spoločensko-politická prítomnosť, s ktorou ostro nesúhlasil. Esenciou celého jeho diela je výzva k spravodlivosti a humanizmu. Tým sú Hanákove filmy nesmrteľné a silné nielen v domácom prostredí. Zasiahnu divákov žijúcich v akejkoľvek dobe či časti sveta.
Pozrieť si dnes filmy Dušana Hanáka, najmä tie dokumentárne, je ako prevteliť sa do človeka, ktorý trpí ideológiou telom i dušou. Pretože dobre vie, že sloboda je to najvzácnejšie, čo môže človek mať.
V dotyku s dobou nedávno minulou tak môžeme prostredníctvom jeho umenia lepšie porozumieť tomu, kým ako spoločnosť i jednotlivci sme a na základe toho hľadať pravdu. A vkročiť do budúcnosti slobodnej a spravodlivej.
