Foto: HBO
Pred časom rozvíril vody kvalitnej televízie seriál o každodenných absurdných problémoch Afroameričanov Atlanta Donalda Glovera a ešte pred ním to bol príbeh mladých stratených Newyorčanov a Newyorčaniek v seriáli Girls Leny Dunham, ktoré vzišli z filmového subžánru mumblecore (tzn. nezávislé filmy – vyznačujú sa naturalistickým herectvom a dialógmi, nízkorozpočtovou filmovou produkciou, dôrazom na dialóg cez dej a zameraním na osobné vzťahy ľudí vo veku 20 až 30 rokov). Oba výborne napísané a obsadené seriály, kde si ich tvorcovia zahrali aj hlavné postavy.
Týmto smerom sa ubrala aj Britka s africkým pôvodom Michaela Coel a výsledok jej snaženia je literárne kvalitný, myšlienkovo ambiciózny a sexy. Môžem ťa zničiť je ironický a zároveň citlivý ponor do problémov, ktoré sužujú nielen jednotlivcov, ale celú spoločnosť. Spoločnosť, kde vládnu bieli heterosexuálni muži.
Ústredným motívom príbehu je znásilnenie, ktoré autorka v príbehu epizodicky vrství prostredníctvom vedľajších postáv, aby zdôraznila rôznorodosť a paradoxy problematiky. Nesnaží sa generalizovať, s možnými východiskami polemizuje.
S humorným nadhľadom a scenáristicky vynaliezavo analyzuje súčasného mladého človeka, ťažiac pri tom z formy seriálového rozprávania. Situuje ho do veľkého mesta a odráža jeho neistoty, zraniteľnosť, ale aj hrdosť.
Hlavná hrdinka Arabella a jej seriáloví kumpáni žijú tu a teraz, konzumujú svoj čas. S ich krkolomnou snahou prežiť so vztýčenou hlavou, hoci padajú do blata, sa stotožní nejeden tridsiatnik. Navyše Michaela Coel je angažovaná, hovorí o rasizme, znásilnení, priateľstve či neexistencii lásky, ktorá u jej hrdinov v klasickej monogamnej schéme absolútne zlyháva.
Autorka pichá do osieho hniezda a pri chúlostivých témach vyzýva diváka na dialóg. V kontexte nedávnych udalostí s rasovými útokmi v USA a vlnou protestov či stále živou kauzou MeToo prišiel seriál Môžem ťa zničiť v tom najlepšom čase.
Aj pozitívny rasizmus je rasizmus
Britská verejnoprávna televízia BBC napráva svoju reputáciu a reaguje na výčitky, že vo vysielaní (aj v pomere svojich zamestnancov) nevenuje dostatočnú pozornosť etnickým menšinám a marginalizovaným skupinám.
Vlani totiž produkovala seriál Môžem ťa zničiť autorky námetu, scenáristky všetkých dvanástich dielov, spolurežisérky a predstaviteľky hlavnej hrdinky Angličanky afrického pôvodu Michaely Coel. Tento rok zas premiéruje sériu režiséra Steva McQueena Small Axe.
Ten sa verejnými vystúpeniami i svojou tvorbou angažuje za práva karibskej menšiny v Británii a tematizuje to aj v sérii. Držiteľ Oscara za film Dvanásť rokov otrokom sa okrem iného prihovára za to, aby profesionáli inej farby pleti neboli vo filmovom a televíznom priemysle diskriminovaní. Stále sú totiž ich možnosti realizovať sa vo veľkých štúdiách menšie.
Autori afroamerického či iného pôvodu vonkoncom nedostávajú priestor tvoriť len ako gesto pozitívnej diskriminácie. Talentovaná showrunerka Michaela Coel svoj námet rozvinula do jedného z najkvalitnejších pôvodných televíznych produktov vlaňajška.
Vychádzala pri tom z vlastnej skúsenosti, nielen so znásilnením, ale aj so štrukturálnym rasizmom, ktorý sa nedeje len zo strany bielej väčšiny. Áno, je dôležité prízvukovať, že Afroameričania i filmári karibského a afrického pôvodu sa musia aj v roku 2021 o svoje práva škriepiť. Totiž ak nakrúcajú filmy, v drvivej väčšine prípadov sa to deje v nezávislej či vo vlastnej produkcii.
Problematickú rasovú a kultúrnu odlišnosť, rozdielne práva medzi pohlaviami a nemožnosť rozseknúť problémy poznačené traumami z minulosti i prítomnosti rieši séria Môžem ťa zničiť. Okrem toho je to však príbeh o priateľstve, tvorbe a profesijnom naplnení vo svete, kde nás zväzuje jediné, naše nekonečné možnosti.
