Ginsberga vo filme stvárňuje herec James Franco. Pozorujeme ho počas interview, v ktorom vysvetľuje, ako a prečo tvorí. Obyčajne je to prepojené s jeho osobnými zážitkami a vzťahmi, takže divákom sa dostávajú aj útržkovité informácie o básnikových priateľoch, partneroch a udalostiach, ktoré mali pre neho nemalý význam. Ďalšiu rovinu rozprávania tvoria čiernobiele scény zachytávajúce Ginsberga, ako svoju báseň prednáša pred odovzdaným publikom v sanfranciskej Six Gallery. Tvorcovia zároveň ponúkajú animované vsuvky, ktoré pôsobia ako rozhýbané ilustrácie textu. No a je tu aj rekonštrukcia súdneho procesu s vydavateľom Vytia Lawrenceom Ferlinghettim, ktorý čelí obvineniu z propagácie obscénnosti.
Krotko o výkrikoch
Niektoré pasáže pôsobia ako autentický záznam samotného Ginsberga, hoci je v nich iba jeho herecký predstaviteľ. Epstein s Friedmanom využili svoje dokumentaristické skúsenosti a v spolupráci s Jamesom Francom vytvorili presvedčivé náhľady na umelca, ktorý sa spovedá reportérovi alebo prednáša svoje verše. Ani nápad rozčleniť rozprávanie do viacerých rovín a vybudovať skladačku, ktorá nie je jednotvárna, azda nemožno označiť za zlý. Vo výsledku je však problematický. Niektorých oblastí sa totiž tvorcovia dotkli len okrajovo a inokedy sú zase popisní a doslovní.
Táto skladačka napokon nevytvára obraz človeka, ktorý pred očami divákov žije životom svojho Vytia. Môže o tých dôležitých podnetoch rozprávať, môžu byť naznačené dejovými útržkami, ale nie je tu poriadne zachytená plnosť Ginsbergovho života, teda základný zdroj, východisko. Aj pre básne, ktoré boli obdivované/zatracované pre autorovu schopnosť a odvahu sformulovať emóciami nabité reflexie odpozorovaných javov, skúseností, túžob či nálad. Nebola to úniková prezentácia svetlejšej strany života s krotkým ospevovaním krás. Bolo to kvílenie, z ktorého trčí aj hnev, smútok, bolesť, osamelosť a extázu strieda hrozba triezvenia. Pôsobivosť týchto výkrikov zostáva iba v slovách Ginsbergovej básne. Filmu podobná prenikavosť chýba a nepomáhajú mu ani animované vsuvky. Naopak. Nech sú akokoľvek farbisté, zostávajú v tieni slov a pôsobia ako zbytočná maľovanka k textu.
Čo tým básnik myslel
A samotný Ginsberg? Vo filme je to predovšetkým umiernený chlapík, ktorý spomína na svoje ľúbostné vzťahy, vysvetľuje svoj spôsob písania a motivácie. Na súdnom procese sú zase svedkovia nútení interpretovať pasáže z jeho básne. Samozrejme, odkrýva sa tu absurdnosť takéhoto procesu a nie je na škodu pripomenúť, čo za veci sa to kedysi diali. Lenže zároveň sa dá čiastočne súhlasiť s tým, čo už ktosi o filme Vytie povedal. Že je to dobrý materiál pre študentov, ktorí si môžu napozerať odpoveď na maturitnú otázku. Snímka scenáristicko-režisérskeho dua Rob Epstein a Jeffrey Friedman poukazuje na viaceré aspekty Ginsbergovej tvorby. No hoci sa filmári snažia, aby ich Vytie bolo vrstevnaté a pestré, aj tak má podstatne slabší emocionálny a výpovedný dosah ako rovnomenná báseň.
Hodnotenie Pravdy: 3 hviezdičky z 5
Vytie, USA 2010
scenár a réžia: Rob Epstein, Jeffrey Friedman
hrajú: James Franco, David Strathairn, John Hamm, Jon Prescott a iní
slovenská kinopremiéra: 21. apríla
