Prvý má názov Jak na Šumavě obři vyhynuli a hovorí o členoch filmového štábu, ktorí vyrážajú do juhočeských hôr, aby urobili reportáž o tajomných bytostiach z tamojších legiend. To by však nesmeli skončiť v krčme.
Druhý príbeh O kloboučku s pérkem sojčím sa odohráva v rodine kráľa, ktorý má troch synov. Svoju korunu chce dať tomu, kto mu prinesie klobúk, ktorý kedysi dávno zabudol v horskom hostinci. Rychlomil a Siloslav v tejto úlohe zlyhajú a na rad sa dostane opomínaný kráľovský syn Honza.
Tretie Fimfárum uzatvára epizóda s názvom Rozum a Štěstí. Jeho hrdinom je mladý pastier Luděk, ktorému vstúpi do hlavy pán Rozum a zavedie ho až na kráľovský dvor. Keby však nezasiahlo Šťastie, príbeh sa nekončil radostnou svadbou.
Vstup do tretieho Fimfára je rozpačitý. Prvý príbeh si totiž s Werichovým hovoreným slovom príliš nerozumie a spočiatku ho ani nepoužíva. Otvoriť rozprávanie v štýle starého filmového týždenníka bol milý nápad, ale potom nastali problémy. Tvorcovia kombinujú (prevažne krčmové) zážitky členov filmového štábu s výčinmi obrov tak, že výsledok pripomína skrumáž. Síce sa v nej dajú nájsť zábavné drobnosti, ale tvorcom trochu uniká starostlivosť o príbeh. Možno je na vine aj krátka minutáž.
Druhý príbeh je už dlhší, prehľadnejší a menej excentrický. Tu sa zase najviac prejavuje ilustratívnosť obrazu, ktorý sprevádza Werichove slová, a prvá časť poviedky je dosť rozvláčna. Opäť sa však nedá hovoriť o neprítomnosti zaujímavých nápadov. Pozoruhodná je aj samotná povaha prostredia, ktoré tvoria prvky z rôznych období. Už to, že staré hradné panstvo je len na skok od panelákového sídliska, pôsobí podmanivo zvláštne.
Najviac modernizujúcich prvkov obsahuje posledný príbeh – najdlhší a najzábavnejší. Diváci sa v ňom dočkajú aj prieniku do hrdinovej hlavy, kde sa pán Rozum prehrabáva v zásuvkách s označením nápady, túžby, sex a potom do „siete“ zapojí svoj supermoderný počítač, aby zvýšil Luďkovu inteligenciu.
V treťom Fimfáre platí, že na koniec to najlepšie. Neplatí to však pre celú kolekciu fimfárovských snímok. Akoby si tvorcovia „vystrieľali“ zaujímavejšie príbehy už predtým.
Na druhej strane, aj „trojka“ má svoju príťažlivosť. Pre Werichov spôsob rozprávania, ktorý dokonca môže zatieniť obrazy. Ale aj pre výtvarnú koncepciu, ktorá sa líši v rámci samotného filmu a odlišuje sa tiež od väčšiny animovaných projektov v súčasnej ponuke kín.
Hodnotenie Pravdy: 3 hviezdičky z 5
Fimfárum – Do tretice všetko dobré, ČR 2011
scenár: Jiří Kubíček, Martin Vandas
réžia: Kristina Dufková, Vlasta Pospíšilová, David Súkup
slovenská kinopremiéra: 28. apríl
