Nedržať ústa a krok
Suzanne Pujolová je manželka továrnika. Žije v luxusnom dome, je perfektne zabezpečená, nemusí sa nijako namáhať. Je to však zlatá klietka, do ktorej ju zavrel neurotický a arogantný manžel Robert. On má voľné ruky a právo na všetko. Takže sa stará nielen o to, aby udržal nakrátko svojich zamestnancov, ale aj o svoje milenky. V továrni však vypukne štrajk a Robert končí v nemocnici. Do vedenia firmy na výrobu dáždnikov sa tak dostáva Suzanne. Odrazu ide všetko ako po masle. Spokojní sú odborári aj robotníci. Lenže Robert chce svoje miesto späť. A Suzanne nechce poslúchnuť.
Príbeh sa odohráva na konci 70. rokov minulého storočia a v tomto kontexte treba vnímať emancipačné kroky Suzanne Pujolovej. Žena vo vedení továrne? Radia jej, aby svoj príhovor k zamestnancom začínala pokornými slovami „hoci som len žena…“. Pani Pujolová má však výhodu. Pracovníci sú takí pobúrení prístupom jej manžela, že to s ňou aspoň skúsia. A má aj ďalšiu výhodu – je to obratná, ústretová a diplomatická dáma, ktorá vie zužitkovať rastúce sebavedomie. Výhoda navyše – silná motivácia. Suzanne už s manželom stratila trpezlivosť a chce ho vytrestať. Chápe robotníkov, ktorí sa vzbúrili proti jeho arogancii.
Ozon sa hrá
Režisér Francois Ozon šikovne navodzuje atmosféru 70. rokov výberom rekvizít, kostýmov, lokácií a hudby. Nezostal však iba pri tom a pohral sa aj s ďalšími prvkami. Napríklad s retroštýlom úvodných titulkov alebo voľbou nemoderných strihových postupov. No a viaceré obrazy pripomínajú gýčové výjavy zo starších reklám, tuctových filmov a seriálov. Ozon sa ukázal ako znalec podobných produktov a zabáva sa tým, že používa ich úsmevné maniere. Rozpráva s nadhľadom, chuťou a nevyhýba sa naivizovaniu. Aby však náhodou nedošlo k omylu – od Profesionálnej manželky nemožno očakávať bláznivú komédiu postavenú na fyzických gagoch a vyvolávajúcu rýchle salvy smiechu.
Herci našťastie nezostali Ozonovým prístupom zaskočení a do jeho konceptu dobre zapadajú. Je to vážne úľava vidieť v kine po dlhom čase francúzskych hercov. V porovnaní s tým, čo sa v poslednom období premlelo slovenskými plátnami, je tu citeľne iný temperament.
Čerstvá Deneuveová
Snímke dominuje Catherine Deneuveová, ktorú Ozon neomylne obsadil do úlohy Suzanne Pujolovej. Jej prejav je sebaistý a pritom uvoľnený, čerstvý, bez náznakov rutinérskej „strojovosti“ či ochabnutosti. Je plný, ale nie rušivo zvýrazňovaný.
Deneuveová dostala väčší priestor ako jej spolu/protihráč Fabrice Luchini, ktorého obmedzuje aj to, že jeho hrdina Robert Pujol väčšinou len namosúrene frfle a „šteká“. Luchini mal jednoducho vytvoriť figúrku arogantného úbožiaka, ktorého sa žiada pokoriť. A triumfujúca žena môže v závere víťazoslávne spievať v dave svojich priaznivcov.
Lenže pani Pujolová nie je ani zďaleka taká cnostná a oddaná manželka, ako sa spočiatku zdá. S tým súvisí aj úloha Gérarda Depardieuho, ktorý stvárňuje komunistu Babina túžiaceho po revolúcii a krajších zajtrajškoch s milovanou Suzanne. Aké prekvapenie mu však idealizovaná žena pripraví…
Ak sme spomínali, že je tu celkom iný herecký temperament ako v ostatných snímkach zo súčasnej ponuky slovenských kín, tak treba dodať, že aj samotný film Profesionálna manželka sa líši. A hoci Francois Ozon nenakrútil zásadný titul svojej kariéry, ako tvorca hravej komédie obstál.
Hodnotenie Pravdy: 4 hviezdičky z 5
Profesionálna manželka, Francúzsko 2010
scenár a réžia: Francois Ozon
hrajú: Catherine Deneuveová, Fabrice Luchini, Gérard Depardieu, Jérémie Renier a iní
slovenská kinopremiéra: 26. mája
