Mladá študentka marketingu berie do rúk kameru, aby zdokumentovala dianie v sýrskom meste Aleppo počas protestov v roku 2012. Pokojná demonštrácia študentov univerzity proti režimu sýrskeho prezidenta Bašára Asada ale nezostane spojená s prívlastkom nežná ani zamatová. Začína sa revolúcia. Režisérka Waad al-Kateab stojí na strane povstalcov a najbližších päť rokov bude nakrúcať život okolo seba. V roku 2019 spolu s Edwardom Wattsom z 500 hodín záznamu zostrihá 95-minútový dokument Pre Samu. Získajú zaň viac ako 45 cien, vrátane nominácie na Oscara. Film má dnes slovenskú on-line premiéru o 20:20 na stránke Kinodoma.sk.
Foto: ASFK
Mladá Waad sa počas piatich rokov zamiluje a vydá, jej manžel Hamza je lekár a povstalec, ktorý zakladá jednu z nemocníc na pomoc zraneným. Narodí sa im dcéra, nazvú ju Sama. Túto šťastnú udalosť prežívajú v troskách milovaného mesta, ktoré je obliehané. Film je intímnym denníkom, v ktorom sa prihovára mama dcére, aby pochopila, prečo to museli urobiť a prečo prežila prvý rok života v takých náročných podmienkach, kde každá sekunda mohla byť ich posledná.
Dokument Pre Samu je jedným z tých, ktoré nielenže vás nenechajú chladnými, ale po ich zhliadnutí sa vám ešte bude ťažko prehĺtať. Možno budete mať aj oči opuchnuté od plaču. Silná dávka emócií z obrazovky môže byť pre citlivejšie povahy na hrane stráviteľnosti. Ale asi to práve potrebujeme vidieť. Fakty realitu neuchopia v jej celistvosti. Nejde tu o objektívny a vyvážený dokument, je to intímny pohľad mladej ženy s dieťaťom v náručí z ulíc čoraz viac rozbombardovaného mesta. "Do akého sveta som ťa priviedla? Odpustíš mi niekedy?“ pýta sa v dokumente mladá mama Waad.
Tu radšej prestaňte čítať
Ak si chcete dokument pozrieť, čo vám rozhodne odporúčame, tu prestaňte čítať, prezrádzame tu obsah diela.
Foto: ASFK
Počas nakrúcania nás Waad sprevádza dvoma svetmi, ktoré sú úzko prepojené. Jeden je jej vlastný mikrosvet. Je plný strachu, obáv o dieťa, o rodinu, pochybností, či koná správne, ale aj odhodlania pokračovať v povstaní proti nedemokratickému režimu a neslobode. Druhý svet je ten vonkajší, zachytávajúci dianie v meste Aleppo. Je plný násilia, výbuchov, krvi a na každom kroku číhajúcej smrti, ktorá si nevyberá podľa veku ani sociálneho rozvrstvenia.
Mesto sa pomaly, ale iste mení na ruiny. Malá Sama ani neplače ako ostatné deti, myslí si jej mama. Bežný život dieťaťa odohrávajúci sa v nemocnici, kde posledné mesiace žijú, je totiž veľmi špecifický. Nálety? Rýchlo do úkrytu v pivnici.
Neraz vyvstane otázka morálky a priorít, ktoré filmárka ukáže aj divákom. Napríklad počas náletu, pri ktorom dôjde k poškodeniu nemocnice a všetci odnášajú pacientov do úkrytu v pivnici alebo zachraňujú svoje životy. Waad filmuje. A nevie nájsť svoje dieťa…
Čo keby sa to stalo mne?
Filmárka si v dokumente prostredníctvom voice over komentárov kladie otázky, aký to má zmysel. Jej pohľad je vyostrený aj tým, že sa na svet pozerá pravdepodobne z jedného z najhorších možných miest v celom obliehanom Aleppe. Z nemocnice, v ktorej sa počas občianskej vojny koncentruje všetko utrpenie a je aj častým cieľom útokov. Nechce sa cítiť zbabelo a utiecť, zároveň ale intenzívne vníma to, v akom nebezpečnom prostredí vychováva svoje dieťa.
Foto: ASFK
Filmovanie spoza kuchynskej záclonky by vyzeralo diametrálne odlišne. Nemocničné prostredie dodáva filmu ešte silnejší ráz. S každým ďalším bombardovaním, ktoré sú na dennej báze, dostáva aj divák novú nálož. Až začnete premýšľať, koľko to ešte vydržíte pozerať. Vydržíte, lebo vydržali aj oni.
Hoci na plátnach by bol zážitok ešte silnejší, on-line streamovanie mu neublíži. Ako povedala režisérka Waad al-Kateab pre The New York Times, je pre ňu dôležité, že ľudia môžu vidieť film z vlastných domovov a uvažovať: "Čo keby sa to stalo mne? Miestu, ktoré milujem?“
Film je totiž nielen veľmi unikátnym intímnym denníkom, ale aj prosbou, aby svet neodvracal pohľad pred utrpením. "Nikdy sme neverili, že svet dovolí, aby sa toto stalo,“ hovorí Waad vo filme. Ukazuje v ňom bežný život v neštandardných a náročných podmienkach, keď bežní ľudia hrdinsky čelia tyranii zhmotnenej v náletoch sýrskej a ruskej armády. Sami pritom chcú iba právo žiť slobodne, dať si večeru s priateľmi, zabezpečiť vzdelanie pre svoje deti, vypestovať si kvety v predzáhradke… Sú momenty, keď nie je ľahké sa na tento dokument pozerať. Ale treba ho vidieť.
Waad al-Kateab dnes žije s manželom a dvoma dcérami v Londýne. Vďaka tomu, že jej príspevky z obliehaného Aleppa vysielala priebežne aj britská stanica Channel 4, po odchode zo Sýrie (a ročnom pobyte v Turecku) získali víza do Veľkej Británie. Odchádzali vtedy bez druhej dcéry, ktorá musela štyri mesiace zostať v Turecku, pretože nemala doklady. Po ich vybavení sa po ňu vrátili. Waad by sa raz rada vrátila do svojho domu v Aleppe.
Filmárka dúfa, že jej film bude nástrojom pre zmenu. "Môže ľudí prinútiť, aby niečo urobili. Aj preto sme založili Action For Sama, kampaň na zabránenie bombardovania zdravotníckych zariadení v Sýrii,“ uviedla režisérka.
