Kronerová: Otec ma naučil, že si môžem vyberať

Pozvanie na tohtoročný festival v Cannes Zuzana Kronerová odmietla. Nie preto, že vo filme Christopha Honoré Les bien-aimés hrala len malú rolu. V čase festivalu totiž nakrúcala s českou režisérkou Alice Nelis film I ženy mají své dny. Pozvanie na Art Film Fest prijala. V sobotu 25. júna popoludní pripevní tabuľku so svojím menom na mostíku slávy vo festivalovom parku v Trenčianskych Tepliciach. O pätnásť rokov neskôr, ako si rovnakú cenu Hercova misia prevzal jej otec Jozef Kroner.

18.06.2011 12:00
Zuzana Kronerová Foto:
Herečka Zuzana Kronerová.
debata

„Keď treba, zahrám všetko,“ s úsmevom priznáva herečka mnohých tvárí. Divadelná kritika ocenila jej talent Doskami, filmári zas Českým levom. „Nie som typ herečky, ktorá by chcela byť za každú cenu sympatická. Už ako malá som vedela, že ježibaby sú lepšie postavy ako krásne princezné,“ povedala Zuzana Kronerová, ktorá sa považuje za hanblivého a plachého človeka.

Nesnívala o hereckej kariére, hoci už ako dvanásťročná nazrela do filmového zákulisia. Dva týdžne prázdnin strávila v Sabinove, kde sa nakrúcali exteriéry filmu Obchod na korze, v ktorom hral jej otec Jozef Kroner hlavnú postavu Tona Brtku. Nakrúcanie a mágia štyridsiatych rokov, do ktorých sa mestečko zaodelo, ju fascinovali. A film ju hlboko zasiahol, aj keď na to, aby si uvedomila jeho historický kontext, bola ešte malá. Pred niekoľkými rokmi uvádzala Obchod na korze v New Yorku, v tom istom Lincoln's Theatre, v ktorom ho v roku 1966 uvádzal Jozef Kroner.

Uvažovala o štúdiu filológie. Len tak sa vybrala na prijímacie skúšky na Vysokú školu múzických umení na dramaturgiu. Prijali ju na herectvo, ktoré absolvovala v roku 1974. S partiou spolužiakov odišla do trnavského Divadla pre deti a mládež, aby robili divadlo podľa svojich predstáv. V roku 1979 prešla na bratislavskú Novú scénu, istý čas bola aj v Slovenskom národnom divadle. Partnerov rovnakej krvnej skupiny našla napokon v Divadle Astorka Korzo '90. Na jeho javisku stvárni v zajtrajšej premiére O'Neillovej Cesty dlhého dňa do noci veľkú postavu Mary Cavan Tyrone.

„Otec ma naučil, že si môžem vyberať. A že s prehľadom môžem odmietnuť vec, ktorá mi nesedí,“ spomína herečka, ktorá svoj život spojila s divadlom. Popri tom stihla vytvoriť viac ako sedemdesiat filmových a televíznych postáv. Len v novom storočí si zahrala v pätnástich, zväčša českých filmoch.

„Zostala ukotvená v mojej detskej mysli ako hrdinka Nevery po slovensky. Keď sme pripravovali Divoké včely, zastavili sme sa aj v Bratislave na konzervatóriu. Išli sme okolo Astorky a tam boli fotografie z Matky, ktorú tam režíroval Pitínský. Keď som zbadal fotku Zuzany Kronerovej, hneď mi naskočilo – keby tak hrala postavu Lisajovej… Šiel som za ňou, rola sa jej páčila a bola schopná veľkoryso prekonať všetky zmätky, ktoré sme pri nakrúcaní absolvovali. Zuzanu som si zamiloval a zostali sme parťáci,“ povedal režisér Bohdan Sláma, ktorý mal v scenári každého filmu aj postavu pre Zuzanu Kronerovú.

„Ženám je prirodzené, že chcú byť krásne. Som asi výnimka. Mám živelnú radosť z toho, keď sa môžem zoškarediť. Asi mám v sebe niečo klaunovské,“ tvrdí Zuzana Kronerová a dodáva: „Klaun je viac ako šašo, aj keď šašo nastavoval zrkadlo – upozorňoval kráľa, že niečo robí zle. Humor je poznanie.“

Hercova misia 2011

Zdeněk Svěrák
„Humor je kvalita, ktorú tento národ má, a tým rieši svoje komplexy, svoje nešťastie, svoju bezmocnosť. Mnohokrát ho zachránil, a preto by sme si ho mali vážiť,“ tvrdí známy scenárista, herec, dramatik a príležitostný textár, ktorý v marci oslávil 75. narodeniny. Ako darček dostal Českého leva za mimoriadny prínos českému filmu. Predtým dostal dve sklenené sošky „leva“ za scenáre k filmom Kolja a Vratné lahve.

Pôvodne bol učiteľom češtiny, školu v Žatci však rodák z Prahy za štyri roky vymenil za post redaktora Českého rozhlasu, neskôr zakotvil ako scenárista na Barrandove. S ďalšou legendou Ladislavom Smoljakom spolupracoval na scenároch aj na doskách domovského Divadla Járy Cimrmana – fiktívneho českého génia, ktorého vymysleli. Ako herec dokázal, že má nielen komediálny talent, ale je mu blízke aj charakterové herectvo. Zahral si aj vo filme Kolja, ktorý získal nielen sedem Českých levov, ale aj Zlatý glóbus a Oscara. Od deväťdesiatych rokov využíva jeho scenáristický aj herecký talent syn Jan Svěrák. Spoločne priviedli na svet filmy Obecná škola, Kolja, Tmavomodrý svět, Vratné lahve a Kuky se vrací.

Zdeněk Svěrák je aj zakladateľom nadácie Paraple na pomoc vozičkárom.

János Bán
„Je to jediný človek na svete, ktorý by chcel vyzerať ako ja – malý a tlstý,“ povedal Marián Labuda o svojom hereckom partnerovi v komédii Vesničko má středisková. Postavou Otíka sa János Bán nezmazateľne zapísal aj do pamäti slovenských divákov. „Ak by som odvtedy nenakrútil už žiadny film, aj tak by som bol spokojný,“ vyznal sa maďarský herec. V rodnej krajine si ho všimli až po tom, čo bola Vesnička nominovaná na Oscara. „Okamžite som dostal najvyššiu národnú cenu, akú mohol v tom čase herec v Maďarsku dostať,“ spomínal po rokoch.

János Bás sa narodil 4. októbra 1955 v Györi. Vyštudoval herectvo na Vysokej škole dramatických umení v Budapešti. Po štúdiách vystriedal niekoľko oblastných divadiel, od roku 1983 je členom divadla Katona József Színhás v Budapešti. Pred filmovou kamerou debutoval v roku 1979 v úlohe osamelého mladíka, ktorý si hľadá miesto v spoločnosti, v psychologickom filme Každú stredu. Po tom, čo ho preslávila postava Otíka vo filme Vesničko má středisková, sa stal vyhľadávaným hercom. V roku 1987 získal cenu Jászai Mari, zaslúžilý umelec, a v Paríži cenu za najlepší mužský herecký výkon. Hral aj v slovenskom filme Jara Riháka Albert, Albert.

Zlatá kamera 2011

Emir Kusturica
Prezývajú ho filmový kúzelník. Emir Kusturica je známy ako charizmatický, ale aj konfliktný a emotívne reagujúci umelec. Rodák zo Sarajeva, kde sa narodil 24. novembra 1954, nakrúcal už ako stredoškolák amatérske filmy, ktorých kvalita ho dostala na pražskú FAMU. Zaujal už v roku 1981 celovečerným debutom Spomínaš na Dolly Bell?, ktorý získal na festivale v Benátkach Zlatého leva a cenu FIPRESCI. Zlatú palmu v Cannes a nomináciu na Oscara dostal za film Otec na služobnej ceste. Trojicu autobiografických filmov, „ktoré sa všetky týkali môjho detstva a mojich problémov“, zavŕšil majstrovskou baladou Dom na obesenie. Za film Arizona Dream získal Strieborného medveďa, za burlesku Čierna mačka, biely kocúr Strieborného leva za réžiu v Benátkach. Metaforou o vojne v Juhoslávii je film Život je zázrak. Žije v srbskej dedine Drvengrad, kde organizuje vlastný festival.

Milan Čorba
„Moja kariéra sa javí ako náhoda,“ spomína Milan Čorba. Najvýznamnejší slovenský kostýmový výtvarník. Narodil sa 26. júla 1940 v Bratislave. Študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Pôvodne chcel písať scenáre o dejinách výtvarného umenia, ako eléva v televízii ho posunuli na výtvarné oddelenie. Keď sa raz zamiešal do rozhovoru scénografa a režiséra, mal toľko nápadov, až mu povedal, že keď je taký múdry, nech urobí kostýmy sám. Pracoval aj v SND, Divadle na Korze, vytvoril stovky divadelných aj filmových kostýmových návrhov. Aj k filmom Mário a kúzelník, Balada o siedmich obesených, Ružové sny, Tisícročná včela, Obsluhoval jsem anglického krále, Orbis Pictus, Noční jazdci, Kuře melancholik. „Vždy, keď som vytváral kostým, robil som si pre seba výskum. Nerád sa vydávam iba cestou intuície,“ povedal Milan Čorba.

Jean Claude Carriére
„Čo je to Oscar?“ pýtal sa mladý filmár producenta, ktorý mu začiatkom šesťdesiatych rokov oznámil, že za krátky film Všetko najlepšie dostal prestížnu americkú cenu. Ako francúzsky scenárista, herec, režisér či producent sa podpísal pod 134 filmov. Spolupracoval s veľkými režisérmi – Buňuelom, Formanom, Wajdom, Schlöndorffom či Godardom. Medzi jeho dielami je aj oscarový Plechový bubienok, ozdobený aj Zlatou palmou z Cannes, a oscarová Kráska dňa, ovenčená Zlatým levom z Benátok.
Keď hľadal Buňuel francúzskeho spoluscenáristu k Denníku komornej, zamiloval sa do Carriérových nápadov. „A tak som odišiel pracovať do Španielska s jedným z najväčších režisérov všetkých čias,“ spomína Carriére. Ich takmer dvadsaťročná spolupráca patrí k legendám, vzišli z nej klenoty svetovej kinematografie. Tento rok oslávi stále činný filmár osemdesiatku.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba