„Jeho účasť na Art Film Feste znamená strašne veľa. Ak si pozriete ‚cestovný plán‘ Emira Kusturicu, ktorý sa pohybuje medzi Cannes, Benátkami, občas Berlínom, ale predovšetkým je v porotách týchto veľkých festivalov, získal 20 cien a mnoho nominácií, tak len fakt, že prišiel sem, si ja veľmi cením a určite to zvyšuje prestíž tohto festivalu,“ povedal riaditeľ sekcií Zlatá kamera a Hercova misia Peter Hledík.
Emir Kusturica patrí medzi ojedinelé osobnosti sveta filmu aj preto, že z festivalu v Cannes odišiel so Zlatou palmou až dva razy. V roku 1985 získal jedno z najprestížnejších filmových ocenení za snímku Otec na služobnej ceste a o desať rokov neskôr za jeden zo svojich najslávnejších filmov Underground.
Za film Dom obesenca z roku 1989 o živote juhoslovanských Rómov získal v Cannes Cenu za réžiu. Art Film Fest túto výnimočnú snímku na jeho počesť premietne. V roku 1998 odcestoval do Benátok s Čiernou mačkou, bielym kocúrom a domov sa vrátil so Strieborným levom za réžiu. Jeho prvý celovečerný film, nostalgická komédia Spomínaš na Dolly Bell? o trýznivom dospievaní chlapca v Sarajeve 60. rokov minulého storočia získala Zlatého leva a cenu FIPPRESCI na Medzinárodnom filmovom festivale v Benátkach. Aj za svoje ďalšie filmy získal mnoho ocenení z najvýznamnejších filmových prehliadok.
Emir Kusturica vyštudoval Filmovú fakultu AMU v Prahe a dodnes nedá dopustiť na svojho pedagóga Otakara Vávru. Po štúdiách sa v roku 1978 vrátil do Sarajeva, kde už jeho prvé televízne filmy ukázali, aký mimoriadny talent sa v ňom skrýva.
Dnes žije v tradičnej srbskej dedine Drvengrad, ktorá bola postavená na nakrúcanie jeho filmu Život je zázrak z roku 2004, ktorý bol metaforou o juhoslovanskej vojne.
„Toto miesto je moja utópia. Stratil som svoje mesto Sarajevo počas vojny. Teraz je môj domov tu. Skoncoval som už s mestami. Štyri roky som strávil v New Yorku, desať v Paríži a chvíľu som bol v Belehrade. Pre mňa tieto mestá znamenajú už len letiská. Mestá sú ponižujúce miesta na život,“ povedal.
Ako informoval na dnešnej tlačovej konferencii, chcel by nakrútiť ešte jeden film o ničení a rozpade v bývalej Juhoslávii. Myslí si totiž, že v Zlatou palmou ocenenom Undergrounde nepovedal všetko, čo chcel. „Nemal som ani brata, ani sestru, a tak som robil vždy, čo som chcel. Tak je to aj teraz, čo chcem, urobím,“ dodal svetoznámy režisér.
