Animovaný horor z ríše zvierat a poľovníkov

Slávnostnú (svetovú) premiéru bude mať v piatok 24. júna večer na Art Film Feste slovenský animovaný film Posledný autobus. V trenčiansko-teplickom Kursalóne ho uvedie režisérka dvojica Martin Snopek a Ivana Laučíková. A v sobotu večer - po vyhlásení výsledkov medzinárodnej súťaže krátkych filmov - sa autori dozvedia, či ich pätnásťminútové dielko ocenila porota.

24.06.2011 16:00
Záber z filmu Posledný autobus Foto:
Záber z filmu Posledný autobus
debata

Na začiatku bol hororový zážitok
Námet filmu priniesol život. Asi pred siedmimi rokmi sa režisér Martin Snopek vracal v noci autobusom z Bratislavy do Modry. Zaspal, a keď sa prebudil, myslel, že je doma. Zistil však, že konečná autobusu je niekde úplne inde. Putoval teda nočným lesom a zvuky zvierat, ktoré sa ozývali navôkol, naňho tak zapôsobili, že si povedal: bol by to dobrý námet na animovaný film
Skúsenosti už mal. S filmami Každodenná paša a Pik a Nik získal absolvent katedry animovanej tvorby Vysokej školy múzických umení v Bratislave ocenenia na medzinárodných festivaloch. „Nakoniec napísal s Patrikom Paššom mladším, ktorému sa nápad od začiatku páčil, scenár. Ten postupne prešiel od komediálnej gagovej podoby až po tú, ktorú má Posledný autobus teraz,“ povedala spolurežisérka Posledného autobusu a jeho producentka Ivana Laučíková a dodala: „Nie je to film humorný.“
Podobne ako scenár Snopekovho filmu Pik a Nik získal aj scenár Posledného autobusu Cenu Tibora Vichtu.

„Nestalo sa, že by niekto prišiel a povedal – dostali ste Cenu Tibora Vichtu a vďaka tomu chcem s vami spolupracovať. Cena však spravila scenáru dobré meno a veľmi dobrú pozíciu v ďalších rokovaniach napríklad na ministerstve kultúry,“ vysvetlila Ivana Laučíková. Režisérka a producentka, ktorá získala filmové ceny Igric aj Slnko v sieti spolu s režisérom Jozefom Mitaľom za bábkovú rozprávku pre dospelých Nazdravíčko!

Technika prináša nové možnosti
Príbeh Posledného autobusu je na prvý pohľad jednoduchý. Ale temný. Blíži sa lovecká sezóna. Zvierací obyvatelia lesa sadajú do autobusu, aby unikli pred zbraňami poľovníkov. Majú však smolu, lovci ich autobus zastavia. A zoči-voči namiereným puškám vlk, zajac a ostatní obyvatelia tmavého lesa odhaľujú svoje charaktery.

Nakrúcanie vôbec nebolo jednoduché. Herci mali zvieracie masky, v ktorých sa im nedalo dýchať a vôbec nič nevideli. Nenakrúcalo sa na normálne filmové kamery, ale cvakali sa série fotografií, ktoré idú menšou rýchlosťou. Aj herci sa preto museli pohybovať pomalšie," spomenula Ivana Laučíková.

Pri nakrúcaní záberov to na pľaci vyzeralo dosť hekticky. Každý z režisérov viedol jednu skupinku hercov, ktorí nič nevideli, a komandoval. „Peťo, máš pred sebou rameno. Ideš rukou pomaličky, ešte centimeter, dotýkaš sa ho. Dobre. Otáčaš hlavou dopredu. Mona, ty sa otáčaš za ním. Ideš rukou na jeho plece, už sa ho dotýkaš. Objímate sa, pomalšie, teraz vydržte. Dobre,“ opísala spolurežisérka spôsob práce.

Úlohy vlka a zajaca zverili Ivanovi Martinkovi a Michalovi Rovňákovi, poľovníkov hrali Vlado Zboroň a Vít Bednárik z divadla Skrat. Pod maskami ďalších zvierat sa skrývali ďalší animátori, bábkári, neherci aj členovia štábu.

Kedy za divákmi
Asosiácia slovenských filmových klubov, ktorá bude Posledný autobus distribuovať, ho chcela premietať už túto jeseň v rámci Projektu 100. Nie je však hotová 35 mm filmová kópia, takže premiéra v slovenských kinách sa odkladá na začiatok budúceho roka.

„Posledný autobus chceme uviesť na veľkých festivaloch animovaných filmov v Clermont-Ferrande alebo v Annecy. Keďže je na pomedzí animovaného a hraného filmu, tak aj na festivaloch hraných filmov,“ dodala Ivana Laučíková.

debata chyba