Pred 110 rokmi sa narodil český režisér a scenárista Otakar Vávra

Počas svojej dlhej kariéry nakrútil Otakar Vávra desiatky celovečerných hraných i dokumentárnych filmov. Často spracovával historické námety, no ako scenárista sa podieľal aj na komédiách ako napríklad Jedenácté přikázání, Mravnost nade vše, či Hostinec u kameného stolu. "Môj život bol s chybami, nehrdinský, ale často dosť odvážny," tvrdil vo svojich pamätiach. Od narodenia českého filmového režiséra, scenáristu a pedagóga Otakara Vávru uplynie v nedeľu 28. februára 110 rokov.

28.02.2021 15:00
Otakar Vávra Foto:
Profesor Otakar Vávra (28.2.1911 - 15.9. 2011)
debata (2)

Otakar Vávra sa narodil 28. februára 1911 v Hradci Králové. Po maturite začal študovať architektúru v Prahe, ale štúdium nedokončil. Zaujímal sa o avantgardné divadlo, literatúru, napokon sa začal venovať filmu. V roku 1932 na popud Emila Františka Buriana viedol v kabarete Červené eso filmovú skupinu a písal aj scenáre. K filmovej réžii sa prepracoval experimentálnymi a dokumentárnymi snímkami ako Moderní výroba obuvi (1930), Světlo proniká tmou (1931), Žijeme v Praze (1934), Listopad (1935), Na sto procent (1938) a Podvod s Rubensem (1940).

O prvých filmoch Otakara Vávru

Jeho prvým celovečerným filmom bola komédia Velbloud uchem jehly (1936). Na réžii sa podieľal spoločne s Hugom Haasom, ktorý stvárnil aj titulnú postavu. Ako samostatný režisér sa Vávra uviedol o rok neskôr filmom Filosofská historie nakrúteným podľa prózy Aloisa Jiráska. Po historickom námete siahol aj v snímke Cech panen kutnohorských (1938), ktorá mala povzbudiť český národ sužovaný hrozbou nacizmu.

Vávra nakrúcal aj v zložitých podmienkach počas okupácie. Z tohto obdobia je známa komédia Přijdu hned (1942), v ktorej sa hlavnej úlohy zhostil populárny Saša Rašilov. Hoci film bavil divákov, v jeho pozadí stála tragická okolnosť hneď po jeho dokončení odviedlo gestapo herečku Annu Letenskú a za nepriamu pomoc účastníkom atentátu na Heydricha popravilo jej manžela a napokon aj ju. Vávra spomínal, ako herečka po každom zábere čakala v kúte s hlavou v dlaniach, no na jej hereckom výkone sa tieto skutočnosti nijako neprejavili.

Trailer k filmu Krakatit

Bezprostredne po vojne Vávra nakrútil historický film Nezbedný bakalář (1946) a o rok neskôr psychologický príbeh Předtucha. V roku 1948 preniesol na filmové plátno román Krakatit, do ktorého Karel Čapek vložil silné protivojnové posolstvo. V 50. rokoch sa sústredil na historickú „jiráskovskú“ trilógiu Jan Žižka (1954), Jan Hus (1955) a Proti všem (1956). Po snímke Občan Brych (1958) poplatnej komunistickému režimu nakrútil Vávra opäť civilný psychologický príbeh Srpnová neděle (1960) podľa rovnomennej hry Františka Hrubína.

Scéna z filmu Romance pro křídlovku

Práve 60. roky znamenali vrchol vo Vávrovej tvorbe. Opäť podľa Hrubína nakrútil snímku Zlatá reneta (1965), v ktorej predviedol sugestívny herecký výkon Karel Höger. Nasledoval film Romance pro křídlovku (1966) úvaha o láske, živote a smrti inšpirovaná veršami Františka Hrubína. Hlavného hrdinu stvárnil mladý a začínajúci Jaromír Hanzlík.

V roku 1969 sa Vávra ako režisér aj scenárista podpísal pod historickú drámu Kladivo na čarodějnice. Dráma nakrútená podľa románu Václava Kaplického je rekonštrukciou jedného z čarodejníckych procesov koncom 17. storočia. Na scenári spolupracovala aj ikona českého filmu Ester Krumbachová. Film je reflexiou na politické procesy z 50. rokov minulého storočia s Miladou Horákovou, Rudolfom Slánským a ďalšími zobrazuje zneužívanie moci nad životmi ľudí.

Scéna z filmu Kladivo na čarodějnice

Ako tvorca sa v niektorých snímkach neubránil schematizmu, výrazne však ovplyvnil moderný český film. Po sérii vojnových filmov zodpovedajúcim duchu normalizácie (Dni zrady I. a II., Sokolovo či Osvobození Prahy) sa Vávra vrátil k historickým témam. Film Evropa tančila valčík (1989) z obdobia na prahu prvej svetovej vojny bol jeho posledným.

Vávra dbal na precíznu dramaturgiu a presnú montáž. Dokázal zvládnuť davové scény s vysokým počtom komparzistov nielen režijne, ale aj finančne. Veľmi mu záležalo na prostredí, v ktorom natáčal. Vyberal si najkvalitnejších hercov a dbal aj na zvukovú zložku.

Otakar Vávra o filme Krakatit

Otakar Vávra pôsobil aj ako pedagóg. Na Filmovej fakulte pražskej Akadémie múzických umení (FAMU) prednášal v rokoch 19462008. Vychoval mnoho uznávaných režisérov. Z niektorých sa stali v 60. rokoch minulého storočia predstavitelia novej vlny (Věra Chytilová, Miloš Forman, Jiří Menzel, Jan Schmidt). K jeho žiakom patria aj uznávaní zahraniční filmoví tvorcovia pochádzajúci z bývalej Juhoslávie Emir Kusturica, Janja Glogovac a Lordan Zafranovič.

Romance pro křídlovku
V roku 2006 sa Vávra podieľal na tvorbe hudobného videofilmu Strážce plamene v obrazech. Chcel nakrútiť film o Janovi Masarykovi, pre ktorý mal nachystaný scenár. Ten už zrealizovať nestihol. Legendárny Otakar Vávra zomrel 15. septembra 2011 v Prahe vo veku 100 rokov. V roku 2001 bol vyznamenaný Českým levom za celoživotný prínos českej kinematografii aj Cenou za mimoriadny umelecký prínos svetovému filmu na karlovarskom filmovom festivale. V roku 2004 mu udelili Medailu Za zásluhy.
Kladivo na čarodějnice
2 debata chyba
Viac na túto tému: #Otakar Vávra