0

Krajina ve stínu otvorila nezahojené rany. Film výnimočne odvysielajú tento piatok

autor: , 04.03.2021 11:00
Krajina ve stinu 1
Film Bohdana Slámu Krajina ve stínu pripomína, že radikálna ideológia dýcha na krk slobode aj dnes. Autor:

Na film Krajina ve stínu, historickú drámu českého režiséra Bohdana Slámu, čaká v sobotu večer na odovzdávaní cien Český lev zaujímavý verdikt. Nebude to otázka toho, či vôbec krištáľovú sošku získa, ale koľko si ich odnesie.

Pätnásť nominácií na prestížne filmové ocenenia je znamenie toho, že snímka otvárajúca nezahojené rany minulosti má čo povedať. Teraz si film možno výnimočne pozrieť, hoci ešte nemal slovenskú kinopremiéru. V piatok ho o 20.20 odvysielajú vo virtuálnych kinosálach projektu Kino-doma.sk.

Film zatiaľ na Slovensku nepremietali, uviedli ho jednorazovo počas Medzinárodného filmového festivalu Cinematik v Piešťanoch v septembri minulého roka. „Nedávne ocenenie od českých filmových kritikov a blížiace sa udeľovanie cien Český lev zdvihlo vlnu záujmu o film, ktorý si síce zaslúži predovšetkým filmové plátno, no chceme vyhovieť našim divákom a reagovať na tento záujem. Rozhodli sme sa, že úspech filmu oslávime spoločne, vo virtuálnej kinosále na exkluzívnej projekcii,“ povedala riaditeľka filmovej distribučnej spoločnosti Filmtopia Silvia Učňová Kapustová, ktorá spolu s Petrom Neveďalom zo spoločnosti Filmpark production film aj koprodukovala.

Krvavý masaker v pohraničí

Český režisér Bohdan Sláma vo svojich filmoch rád vykresľuje dedinské prostredie, tentoraz materiál nespracoval autorsky. Svoju prvú historickú drámu nakrútil podľa scenára Ivana Arsenjeva, ktorý sa inšpiroval skutočnými udalosťami z juhočeského pohraničia. Išlo o tzv. tušťský masaker, počas ktorého samozvaný ľudový súd len pár dní po skončení vojny odsúdil a popravil 14 ľudí za to, že sa v roku 1938 prihlásili k nemeckej národnosti. Mali sa previniť kolaboráciou. Dvanásť mužov a jednu ženu postavili k okraju vykopanej jamy a zastrelili ich odzadu. Poslednú obeť, mladú ženu, ubili.

Dej filmu sa však odohráva v širšom časovom rámci, počas tridsiatych, štyridsiatych a päťdesiatych rokov minulého storočia. Sleduje obyvateľov malej obce Schwarzwald (ktorá veľmi nápadne pripomína nemecký názov obce Tušť – Schwarzbach), ktorá do roku 1920 patrila pod Dolné Rakúsko, potom ju pripojili k Čechám. Jej obyvatelia sú národnostne rôznorodí, nikdy sa nehrali na to, kto je Nemec, kto je Rakúšan, kto Čech, snažia sa bez väčších konfliktov prežiť a vychovať svoje deti.

Film načrtne viacero postáv, ani jedna nie je hlavná. Do popredia však vystupuje Češka Marie Veberová (Magdaléna Borová), ktorá sa do obce vydala. Jej muž je nemeckej národnosti (Stanislav Majer) a vždy bol spätý s miestnou pôdou, chce čestne žiť a hospodáriť na svojom statku. No keď sa treba v roku 1938 prihlásiť k národnosti, dá sa aj so sestrou krčmárkou (Petra Špalková) zapísať ako Nemec. K nemeckej národnosti prihlási aj svoju ženu a syna. Tým spečatí osud svoj a aj svojich najbližších. Komunitu zomelie druhá svetová vojna, pri ktorej sa niektorí hrdo hlásia k nacistom, ďalší zo zištných dôvodov prisluhujú režimu, niekto sa snaží prežiť aj v danom období podľa morálnych zásad. Iní sa nevyhnú bolestivej skúsenosti holokaustu. Ako napríklad Josef Pachl (Csongor Kassai), ktorý sa zlomený a plný trpkosti vracia z koncentračného tábora.

Pár dní po vojne, keď sa mení politická klíma, sa zopár miestnych snaží vziať spravodlivosť do vlastných rúk a zúčtovať s Nemcami v dedine. Zo susedov a spolupútnikov sa stávajú nepriatelia, ktorí rozhodujú o vine a nevine, o životoch.

Krutosť je banálna

Čiernobiela snímka, nakrútená na klasický filmový pás, predkladá príbeh jedného spoločenstva, kde sa ideológie podpisujú na deštrukcii vzťahov a hodnôt. Len málokto si zachová chladnú hlavu. Ako hovorí režisér Bohdan Sláma, je treba ukázať, „čo sa vôbec stáva v týchto okamihoch, keď sa otvoria kanály, keď prestanú platiť pravidlá, keď zrazu krutosť vylezie na povrch. Krutosť je banálna a škaredá“.

Film otvára rany, s ktorými sa musí česká spoločnosť vyrovnať, a preto je aj dôležitý. „Napriek tomu, že sa Krajina ve stínu odohráva pred mnohými rokmi a ide o historický film, je v ňom mnoho situácií, ktoré majú čo povedať aj dnešnému divákovi. To ma na filme veľmi zaujímalo. Nebezpečenstvo, že človek prestane ctiť hodnoty, ako je morálka a etika, začne uvažovať o svete ideologicky, sa týka aj doby, v ktorej žijeme dnes. Tak si myslím, že Krajina ve stínu je vlastne celkom aktuálna.“

Presvedčiť sa a urobiť si vlastný názor si môžete už zajtra večer.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo. Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
0 debata debata
Viac na túto tému: #Krajina ve stínu #Bohdan Sláma