Nápady a energiu si Febiofest odloží pre plnohodnotný festival

Medzinárodný filmový festival Febiofest bol vlani dvakrát pre pandémiu zrušený, tradičná marcová udalosť sa neuskutoční ani v tomto roku tak, ako ju poznáme. Organizátori však pripravili sprievodné podujatia, no kľúčové je otvorenie kín, na ktoré budeme musieť počkať. O tom, aká je momentálne filmová realita, sme sa rozprávali s výkonnou riaditeľkou Febiofestu Ľubicou Orechovskou.

, 04.03.2021 14:00
FEBIO LEPSIA Foto:
Ľubica Orechovská počas jesenných Ozvien Febiofestu v bratislavskom kine Lumiére, ktoré boli náhradnou variantou zrušeného festivalu.

Ako pandémia ovplyvnila Febiofest a uvažovanie o organizovaní takéhoto veľkého podujatia závislého od kina?

Febiofest nepatrí medzi tie najväčšie kultúrne podujatia na Slovensku, radovo však predpokladá, že sa počas týždňa jeho konania napríklad v kinách v Bratislave „premelú“ stovky návštevníkov a hostí. Festival je pre nás kontaktnou záležitosťou, jeho hlavnou ambíciou je vytvárať priestor na zážitky z filmu pre rozširujúce sa skupiny divákov, je miestom osobných stretnutí s filmovými tvorcami a profesionálmi zo Slovenska aj zo zahraničia. To všetko robí festival festivalom, bez neho ide len o premietanie filmov. To druhé sme zažili niekoľkokrát v roku 2020. Je nám všetkým jasné, že kiná ostanú najbližšie týždne a s najväčšou pravdepodobnosťou aj mesiace zatvorené. A sú naším hlavným partnerom. Keďže nechceme narúšať prirodzený kalendár filmových a kultúrnych podujatí, nepracujeme s verziou prekladu na iný dátum ani do on-line priestoru. Radšej si odložíme nápady, energiu, financie na festival v plnej kráse a verzii do zdravších časov.

Veľké filmové festivaly sa dejú on-line v oklieštenej podobe, Berlinale prebieha pre novinárov a profesionálov. Ako na potrebu zachovať tradičný chod kinematografie reaguje Febiofest?

Je nám jasné, že dianie v oblasti filmu sa úplne nezastavilo, nové projekty vznikajú, dokončujú sa tie rozpracované, a to aj tie slovenské. Súčasťou Febiofestu je každoročne aj prezentácia výberu slovenských projektov v procese výroby, a to v rámci Industry Day a jej hlavnej časti Works in Progres. Svoje filmové projekty predstavujú tvorcovia v rámci jedného panelu priamo v kine, tam, kde raz budú hľadať svoje miesto. V publiku sú za normálnych okolností domáci filmári a zástupcovia médií, ale hlavne pozvaní zahraniční hostia, zástupcovia festivalov, sales agentov, distributéri. Tí, ktorých slovenský film zaujíma a vedia mu pomôcť otvoriť cestu do sveta. Považujeme za dôležité v tejto tradícii pokračovať a za zmysluplné presunúť ju do on-line prostredia. Vo Works in Progres on-line vidíme aj istú výhodu, účasť na prezentácii projektov potvrdili hostia naozaj z celého sveta, aj takí, ktorí by kvôli tejto prezentácii osobne do Bratislavy nepricestovali.

Na Febiofeste majú každoročne premiéru mnohé slovenské a české filmy, dostanú tento priestor aj v plánovanej alternatívnej verzii festivalu?

Premiéry nových slovenských filmov boli v programe Febiofestu vždy veľkou udalosťou, na ktorú sme sa tešili. Pomáhali ich zviditeľniť, otvoriť cestu k domácemu publiku. Mnoho slovenských filmov je dnes v zložitej situácii, niektoré, skôr artové, experimentálne alebo dokumentárne, sa uchýlili len k televíznej a on-line distribúcii, kino akoby nateraz vynechali. Mnohé čakajú na svoje premiéry v kinách a čakajú na ich otvorenie a vrátenie divákov do kinosál. Ani jednej, ani druhej skupine filmov by Febiofest v akejkoľvek hybridnej podobe veľmi nepomohol.

Vzniká pretlak filmov s odloženou distribučnou premiérou, čo je podľa vás pre týchto tvorcov najlepším riešením? Distribuovať on-line alebo čakať?

Je to veľmi individuálne. Myslím si, že najväčšia škoda bola napáchaná na filmoch, o ktorých sme už veľa počuli, no ešte sme ich stále nemohli vidieť, a ak aj áno, len pri nejakej výnimočnej príležitosti. Napríklad Služobníci alebo Správa, Žaby bez jazyka alebo Krajina ve stínu. Sú to filmy, ktoré už mali svoje oficiálne premiéry, píše sa o nich, akademici hlasujú o národných cenách či zaslaní do súboja o Oscara alebo Európsku filmovú cenu, ale diváci ich nepoznajú a ony starnú. Verme len, že témy, ktoré prinášajú, a ich spracovanie budú aktuálne aj neskôr, a tí, ktorí budú chcieť, si tieto filmy nájdu neskôr.

Čo s takými, ktoré sa objavili v kinách na chvíľku počas uvoľnenia opatrení?

Ekonomicky najviac utrpeli tie, ktoré už boli na jar v širokej distribúcii a mali dobre rozbehnutú návštevnosť, ktorá by určite pokračovala. Takže všetky filmy, ktoré na svoju premiéru čakajú, musia dobre zvážiť všetky za a proti, vedieť, k akému divákovi smerujú a či je pre ne lepšie počkať na ozdravenie kín, alebo smerovať napríklad rovno k VOD platformám.

Budete pri dramaturgii tohtoročnej verzie pracovať s titulmi pripravenými pre vlaňajší Febiofest alebo ju dopĺňate novými filmami?

Máme niekoľko filmov, ktoré sme vlani nestihli odpremietať. Ak budú môcť kiná otvoriť, radi ich ponúkneme na spestrenie artovej distribučnej ponuky. Máme ústretových partnerov aj sales agenti nám pri zmenách v termínoch a programe vychádzajú v ústrety. Pravdou je, že nie všetky tituly má zmysel presúvať do ďalších rokov a ak sa tak stane, pôjde skôr o výnimky. Festival sa z odložených titulov pripraviť nedá.

Je ešte niečo také ako tradičný kalendár podujatí a sezóna distribučných premiér v pandemickej dobe mysliteľné?

Ťažko povedať. Myslím, že tie najväčšie, globálne dôležité pre biznis ako napríklad Berlinale, Cannes a Benátky si budú určovať, ako a kedy sa skúsia uskutočniť a tie ostatné sa budú prispôsobovať. Napríklad Cannes ohlásilo nedávno presun na prvú polovicu júla, kedy sa tradične konali Karlove Vary. Teraz sa čaká, ako zareagujú ostatné, aj to, či a čo všetko sa presunie do on-line formátu. Chcem veriť, že aj svet filmových podujatí pandémiu aspoň v akom-takom zdraví prečká.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
debata chyba
Viac na túto tému: #Ľubica Orechovská #Krajina ve stínu #Febiofest