Málo slovenských prekladov
Vančov český kolega František Fuka sa na svojej internetovej stránke posťažoval na podmienky, akým musí v poslednom čase čeliť. Na nedostatok času, zložitý prístup k obrazovému podkladu, nekvalitné alebo nedokončené verzie filmov. Vančo sa týmto podmienkam snaží prispôsobiť a za oveľa väčší problém považuje to, že slovenské kiná často premietajú zahraničné filmy s českými titulkami alebo dabingom. „Na tunajšom trhu fungujú distribučné spoločnosti, ktoré mali za celú svoju existenciu maximálne jeden-dva filmy v slovenčine. Pretože sú napojené na pražské centrály. Celkovo je zo 150 zahraničných filmov, ktoré sa ročne dostanú do kín, asi len tretina uvádzaných v slovenskej verzii. Pritom v tomto odvetví by mohlo pracovať dvojnásobne viac ľudí – nielen prekladateľov, ale aj technikov, dabingových hercov, režisérov, špecializovaných firiem. A všetci by tu odvádzali dane,“ ozrejmil svoje výhrady Jaro Vančo.
Jeho práca spočíva v tom, že robí preklad na základe dialógovej listiny a konfrontuje to so samotným filmom. Ten má buď na 35 mm kópii, alebo mu ho pošlú na CD či DVD, čo sú tie lepšie možnosti, prípadne má k nemu len zaheslovaný prístup na webovej stránke amerického štúdia. „Bez obrazu sa to nedá. Uvediem jednoduchý príklad – ak máte v dialógovej listine anglické slovo "there“, ťažko zistíte, či má byť preložené ako tu alebo ako tam," vysvetľuje Vančo. Stáva sa pritom, že dostane ešte nedokončenú verziu filmu. Keď pracoval na hite Avatar, naposielali mu až deväť verzií snímky. Napokon s ňou strávil takmer pol roka a popri tom robil ešte ďalšie projekty. V prípade prísne utajovanej snímky Počiatok (réžia: Christopher Nolan) sa z toho vykľulo až kuriózne dobrodružstvo. Vtedy urobil preklad na základe dialógovej listiny, ale k filmu sa dostal len na jednej pracovnej projekcii v kine. Zohnal si teda čelovú lampičku a počas premietania rýchlo kontroloval svoj preklad na papieri s obrazom.
Internetové titulky často zlyhávajú
„Asi dva razy som zase robil preklad iba na základe odpočutia. To je drina, zvlášť, keď ide o film plný slovných hračiek, trebárs ako pri komédii Bruce Všemohúci. Človek zaspáva a vstáva s otázkou, ako sa s tými hračkami popasovať,“ pripomenul Vančo. „Internetové preklady takéto tvrdé oriešky často odignorujú, čím sa z filmu vytráca humor. V týchto prekladoch, ktoré vznikajú tiež z odpočutia, býva aj veľa chýb. Potom sa stáva, že na základe nekvalitných titulkov stiahnutých z internetu vypisujú ľudia ešte pred kinopremiérou filmu, aká je tá snímka zlá.“ Aj preto je podľa Vanča dobré, ak sa slovenský termín kinopremiéry čo najviac približuje termínu tej svetovej. Hoci takáto stratégia kladie vysoké nároky na profesionálnych prekladateľov, pretože na prácu nemajú veľa času. Na rad potom prichádzajú víkendové a nočné záťahy.
Niekedy preloženie filmu netrvá dlho. Ako pri akčnom titule Likvidátor s Arnoldom Schwarzeneggerom, ktorý začal prekladať ráno o ôsmej a večer o šiestej bol hotový. So snímkou Apollo 13 však musel bojovať tri týždne. Bolo v nej totiž množstvo technických výrazov a odborných skratiek, ktoré chcel preložiť do „ľudskej reči“. „Pri takýchto filmoch je dobré, keď máte v dialógovej listine vysvetlivky alebo dostanete špeciálnu príručku. Pri Apolle 13 som mal také vysvetlivky, že som presne vedel, na čo ktorý gombík vo vesmírnej lodi slúži,“ ozrejmil Vančo.
Práca ide lepšie, keď je film dobrý
Dôležité je aj to, či samotný film prekladateľa baví, či ho dokáže osloviť a zaujať. Vančo si napríklad pochvaľuje prácu na Tarantinovej snímke Nehanební bastardi, ktorú vysoko hodnotí. A hoci sa v nej hovorilo viacerými jazykmi, preklad dokončil za tri dni. Vraj to išlo samo.
Vančova práca však nespočíva iba v samotnom preklade, ale aj v spottingu – zadávaní titulkov do filmu, čo kladie veľké nároky na sústredenosť. Ak urobí 600 titulkov denne, končí úplne vyčerpaný. Už pri preklade si navyše robí aj dramaturgiu titulkov. Ak je dialógová listina doslovným prepisom toho, čo postavy hovoria, tak text upravuje, skracuje a rozdeľuje tak, aby mal divák čas čítať jednotlivé titulky, aby mali nadväznosť a zostala v nich myšlienka. Na slušné živobytie treba preložiť aspoň dva filmy do mesiaca. Vančo pritom investoval nemalé peniaze do nákupu vlastného hardvéru a softvéru, aby dokázal vytvoriť čo najlepší výstup aj pre filmy, ktoré sa budú distribuovať na digitálnych kópiách a tie sa titulkujú v zahraničí.
Dabing je náročnejší
Dabingov veľa nerobí, ale zo skúseností vie, že to je ešte náročnejší proces. Preklad v tomto prípade musí byť hotový aspoň mesiac dopredu. Potom treba texty upravovať tak, aby pasovali do úst hercov a ešte k tomu robiť tabuľky – do jedného okna napísať slovenský preklad a do druhého jeho spätný preklad do angličtiny. Tabuľky sa potom posielajú na posúdenie do Londýna alebo Kalifornie. A treba mať šťastie na tamojších ľudí, ktorí si nechajú vysvetliť, že niektoré frázy sú v slovenčine zmenené, lebo inak by tá anglická slovná hračka nefungovala.
Jaro Vančo tvrdí, že buď má deň, keď nerobí vôbec nič, alebo dni, keď pracuje od rána do noci. Vraj nič medzi tým nie je. Ale zvykol si. A zostáva pritom filmovým fanúšikom. Predovšetkým Stevena Spielberga. Už teraz odporúča napríklad sci-fi Super 8, ktoré v Spielbergovej produkcii nakrútil J. J. Abrams. Do slovenských kín príde až 8. septembra. Ale prekladateľ má vždy náskok.
