Šelmy sú rozdané. Najlepší je Šarlatán

Samotár Trojan

Šarlatán získal päť výročných cien a spolupráca s ostrieľanou filmárkou vyniesla ocenenie aj predstaviteľovi hlavnej postavy Ivanovi Trojanovi. Jeden z najobsadzova­nejších a typovo najvýraznejších českých hercov si zaslúžil už siedmeho Českého leva. Odkedy ho pre film objavil režisér David Onříček a obsadil ho ako lekára posadnutého chorobnou láskou v dnes už kultovej mozaike zo života mladých Čechov, ktorí sa zmietajú v partnerských nezdaroch Samotári, prešli viac ako dve dekády. Trojan filmové ponuky starostlivo zvažuje a dbá o rozmanitosť, aj keď mnoho divákov si ho zrejme stále pamätá ako podivína zo spomínaných Samotárov či z Ondříčkovej nemenej vydarenej komédie Jedna ruka netleská (2003).

V Šarlatánovi, ktorý môže získať aj najprestížnejšiu filmovú cenu Oscar, sa prevtelil do kože českého ľudového liečiteľa a znalca bylín Jana Mikoláška. Jeho pacientmi boli prominenti a Mikoláškov príbeh štartuje v okamihu, keď umrie jeho ochranca, prezident Zápotocký. Od tohto momentu začne spoločnosť Mikoláškove praktiky spochybňovať a označia ho príznačne za šarlatána. Gestapákom a neskôr komunistom však dokázal, že jeho schopnosti nie sú klamstvá ani mágia. Slúžil však všetkým, v snahe zachovať si slobodu. Mikoláškovo mladšie ja stvárnil vo filme syn Ivana Trojana Josef.

Najviac levov má Slámov film

Favorizovaná a nomináciami obťažkaná historická dráma Krajina ve stínu Bohdana Slámu natočená na čiernobiely film získala šesť cien, teda najviac spomedzi všetkých nominovaných. Najlepšou herečkou v hlavnej úlohe je Magdaléna Borová, najlepšou herečkou vo vedľajšej úlohe Petra Špalková a najlepšiu prácu odviedol aj scenárista filmu Ivan Arsenjev. Dráma pozbierala aj viaceré ceny v technických “disciplínach” vrátane strihu, hudby a kostýmov.

Sláma vo filme problematizuje rasizmus. Dej sa odohráva v širšom časovom rozpätí od predvojnových čias až po 50. roky, v národnostne zmiešanej komunite dediny Tušť na hranici Česka a Rakúska, kde sa v osudoch obyčajných ľudí otláča veľká história. Po druhej svetovej vojne boli Nemci z okupovaných území vyhnaní a utláčaných Čechov začala škrieť odveta. A tá sa diala rovnako necivilizovane a kruto ako vojna. Ľudia sa museli rozhodovať, na ktorú stranu sa prikloniť, aby sa im žilo pohodlnejšie. Násilie-nenásilie, nacizmus-nenacizmus. Sláma zobrazuje nemožnosť zostať apolitickým, byť stranou pri fatálnych rozhodnutiach zho­ra.

Najlepším dokumentárnym filmom vlaňajška je film V síti Víta Klusáka a Barbory Chalupovej, ktorý odhaľuje zraniteľnosť neplnoletých detí a mládeže na internete. Herečkám s detským výzorom v ňom vytvorili falošné profily a výsledkom boli sexuálne útoky mužov na neplnoleté dievčatá. Dokument dokonca podnietil trestné stíhanie niektorých predátorov.

Klusák pracuje s iniciačnou metódou a mystifikáciou, so spoluautorom Filipom Remundom tak nato čili filmy Český sen, či posledný spoločný dokončený dokument Ako Boh hľadal Karla. V prípade dokumentu V síti táto metóda padla na úrodnú pôdu, stáva sa nástrojom odhalenia problému. V síti je spoločensky dôležitý film, jeho tvorcovia k nemu navyše pripravili rozsiahlu kampaň vyzývajúcu k ostražitosti rodičov a detí pred sexuálnym zneužitím na internete.

Dokument bude mať túto stredu, 10. marca 2021 slovenskú televíznu premiéru na Dvojke RTVS a Krajinu ve stínu vzhľadom na aktuálny úspech premietnu 19. marca 2021 vo virtuálnej kinosále v rámci platformy kino-doma.sk. Dátum oficiálnej slovenskej premiéry nie je známy, čaká sa na otvorenie kín.