Filmové kluby vracajú úder. Projektom 100

Ak sa po letnej dávke filmových blockbusterov zažiada divákom alternatívy, potom je poruke desať snímok z Projektu 100. Z putovnej prehliadky, ktorá už nie je nová, ale opäť má nový program. Vďaka nej sa fanúšikovia kvalitného filmu konečne dočkajú von Trierovej Melancholie. A môžu si tiež pripomenúť Smrť v Benátkach v réžii Luchina Viscontiho. Najstarší titul tohtoročnej prehliadky - nemý Erotikon (1929), zajtra Projekt 100 slávnostne odštartuje. V bratislavskom klube Za zrkadlom.

06.09.2011 12:00
Kirsten Dunst Foto:
Záber z filmu Melancholia
debata

…aj tak všetko zanikne
Z filmov, ktoré ponúka Projekt 100 2011, sa v poslednom čase najviac hovorilo o spomínanej Melancholii. Aj pre nešťastné vyjadrenia Larsa von Triera na tlačovej konferencii v Cannes, za ktoré ho zo slávneho festivalu vyhostili. Škoda, pretože jeho filmy sú pozoruhodné. A o Melancholii to platí tiež. Je to príbeh Justine (hrá ju Kirsten Dunstová), ktorej sa črtá celkom spokojný život po boku oddaného manžela. Ona je však nešťastná, vnútorne podlomená, vyčerpaná, neschopná veriť v uspokojivú budúcnosť. Jej sestra Claire (Charlotte Gainsbourgová) je zase pragmatická žena, ktorá prijala pravidlá svojho života a pôsobí vyrovnane. Aj ju však čaká vykoľajenie. Melancholia je totiž o zániku. „Krásny film o konci sveta,“ ako ho charakterizovali tvorcovia.

Von Trierovo rozprávanie sa začína extrémne spomalenými zábermi, ktoré sú naozaj krásne, ale zároveň znepokojivé. Obsahom aj tou vyhrotenou eleganciou, ktorá je až odpudivo chladná. A vzápätí sa režisér prispôsobí princípom Dogmy 95 a ponorí sa do huriavku svadobnej slávnosti. Je to prudká zmena v spôsobe snímania, ale znepokojivosť tu zostáva. V pláne bola radostná zábava, ale vynárajú sa problémy vo vzťahoch a plán stroskotáva. Justine sa má tváriť šťastne, ale nejde to, keď nevidí zmysel v tom, čo sa okolo nej deje. Claire ju za to nenávidí.

Tie dve sestry zosobňujú dva úplne odlišné postoje k životu. Claire vyznáva organizáciu a napĺňa ju fungovanie v rámci rodiny, s manželom a synom. Justine sa javí tak, že je v tomto svete stratená. Kým prvú z nich hrozba zániku Zeme desí, pretože má o čo prísť, tá druhá je s touto hrozbou vyrovnaná. A Lars von Trier divákov namiesto efektných katastrofických scén a veľkolepej mobilizácie ľudských síl pomaly vovádza do zániku. Komorne – v sprievode malého počtu postáv, v okolí jedného domu. O to je jeho film znepokojivejší. Aj zaujímavejší.

Vzťahy podľa Munteana
Keď ide o vzťahové filmy, tak v posledných rokoch patria k najlepším tie rumunské. Majú čo povedať, sú autentické a bodujú na festivaloch. Hovorí sa dokonca o rumunskej novej vlne. Do Projektu 100 sa dostal titul Utorok po Vianociach, ktorý nakrútil režisér Radu Muntean. Rozpráva príbeh štyridsiatnika Paula, ktorý má manželku, dieťa a ešte milenku, chce sa teda rozhodnúť, ako naloží so vzťahmi vo svojom živote. „Ten hrdina ešte neskončil svoj vzťah s manželkou, stále medzi nimi čosi je. O to je tá jeho situácia, v ktorej neexistuje dobré riešenie, zložitejšia a bolestivejšia,“ prezradil režisér v rozhovore na internetovej stránke slantmagazine.com.

Rumunské vzťahové drámy často oslovujú vďaka civilnému herectvu a plusom môže byť aj to, čo pripomenul Radu Muntean, keď sa ho v súvislosti s Utorkom po Vianociach pýtali, prečo si pre svoje rozprávanie zvolil dlhé zábery a šetril s pohybmi kamery. „Pre mňa bolo dôležité, aby som bol čo najneviditeľnejší. Aby sa diváci nesústreďovali na to, čo robím, ale na film. Chcel som, aby to vyzeralo, že Paul si vytvára svoj vlastný príbeh. Osobný príbeh sa tak stáva osobným pre divákov,“ myslí si Muntean.

Tarrovo podobenstvo
Máloktorý režisér však používa také dlhé zábery ako maďarský tvorca Béla Tarr, ktorý za svoj posledný film Turínsky kôň získal Strieborného medveďa na festivale v Berlíne a uvedie ho aj Projekt 100. Snímka je inšpirovaná udalosťou, ktorá býva spájaná s Friedrichom Nietzschem. Filozofa vraj zasiahol pohľad na bičovaného koňa natoľko, až skolaboval. Čo sa však stalo s koňom? Tarr divákov vovádza do nehostinnej pustatiny, aby im ponúkol podobenstvo o samote a tvrdom životnom osude.

„Je to film o ťažobe ľudskej existencie. Chceli sme skrátka vidieť, aké je ťažké a hrozné, keď musíte ísť každý deň k studni po vodu, v lete, v zime… Všetky dennodenné rutinné opakovania ukazujú, že niečo je v neporiadku s týmto (ich) svetom,“ cituje režiséra slovenský distribútor Turínskeho koňa. A ako býva u Tarra zvykom, aj v tomto filme zohrávajú dôležitú úlohu tváre, hudba, vzhľad prostredia a krajinný ráz. Rozpráva v pomalom tempe, v čiernobielych obrazoch, v dlhých záberoch.

Jednotvárnosť prehliadke isto nemožno vyčítať. Po letných hitoch v komerčných kinách je tu sľubná dávka klubových titulov. Osobnejších, autorsky vyhranenejších filmov, ktoré prehlbujú význam slova zábava. Projekt 100 tento rok zavíta do 33 slovenských miest a potrvá do 31. decembra.

Filmy v Projekte 100 2011

Dobré srdce (réžia: Dagur Kári)
Druhá strana mince (réžia: Borys Lankosz)
Erotikon (réžia: Gustav Machatý)
Melancholia (réžia: Lars von Trier)
Nórske drevo (réžia: Tran Anh Hung)
Smrť v Benátkach (réžia: Luchino Visconti)
Strýko Búnmí (réžia: Apičatpong Vírasechakul)
Turínsky kôň (réžia: Béla Tarr)
Utorok po Vianociach (réžia: Radu Muntean)
Veľká láska (réžia: Pierre Étaix)

© Autorské práva vyhradené

debata chyba