Foto: Another World Entertainment
Typickým obrazom koronakrízy sú prázdne kinosály. Zatiaľ čo v roku 2019 európske kiná oslavovali rekordný úspech – vyše 1,34 miliardy divákov a 8,7 miliardy eur získaných zo vstupného, vlani ich postihla katastrofa.
Ako porovnala Medzinárodná únia kín (UNIC), v Európe zaznamenali pokles príjmov až o 6,2 miliardy eur, teda o viac ako 70 percent. Kým pred dvoma rokmi kiná najčastejšie navštevovali Íri, Francúzi, Estónci a Briti, o rok neskôr ich už odtiaľ vyhnal koronavírus. Tisíce kín zostali zatvorené.
Najťažší úder v rámci Európy zasadila koronakríza prevádzkovateľom kín vo Veľkej Británii, ktorých zisky z predaja lístkov sa prepadli až o 76 percent, v Portugalsku (75 percent), Španielsku (73 percent), Taliansku (71 percent), Nemecku (70 percent) a vo Francúzsku (69 percent).
Naopak, s najmenšou ujmou vyviazli kiná v Dánsku, kde príjmy klesli len o 47 percent, v Holandsku o 56 a v Rusku o 59 percent.
Pokiaľ ide o USA, prevádzkovatelia kín tam utrpeli až 80-percentné straty s príjmami na úrovni 2,2 miliardy dolárov. Na porovnanie: v roku 2019 zarobil iba jediný titul – fantasy film Avengers: Endgame takmer 2,8 miliardy dolárov, teda viac ako vlani všetky americké kiná dokopy.
Kino v obývačke
Niet pochýb, že koronakríza zásadne zmenila prístup divákov. Keďže kiná pre lockdowny a sprísnené opatrenia nepremietali, ľudia zostali doma.
Filmové a distribučné spoločnosti sa im snažili vyhovieť tým, že nové snímky ponúkali on-line na internete alebo prostredníctvom streamovacích služieb.
"Sieť klasických kín má ťažkosti,“ potvrdil vlani pre televíziu Euronews špecialista na vizuálne efekty Doug Larmour. Ako dodal, niektoré filmové spoločnosti sa preto rozhodli sprístupniť svoje diela prostredníctvom streamovania.
"Pre tých, čo vlastnia streamovacie služby, je to skvelé, ale nie je to tých desať dolárov, ktoré zaplatíte v kine,“ vysvetlil rozdiel uznávaný držiteľ Emmy.
Vďaka streamovaniu sa ľudia naučili vychutnať si "kino“ v pohodlí domova, čo je návyk, ktorého sa môžu držať i neskôr, keď sa život začne vracať do normálu. Podobné obavy vyjadril nedávno aj výkonný riaditeľ americkej spoločnosti Walt Disney Bob Chapek.
"Spotrebiteľ je asi nedočkavejší než hocikedy predtým. Najmä po tom, čo si celý rok užíval luxus, že si doma pustí filmy, kedykoľvek sa mu zachce. Nie som si teda istý, či je možné vrátiť sa k tomu, čo bolo,“ zhodnotil.
Chapek pritom vie, o čom hovorí, lebo spoločnosť, ktorú vedie, najviac profitovala zo zisku svetových kín. V roku 2019 v nich uviedla 11 filmových noviniek, na ktorých zarobila asi miliardu dolárov. Ako však priznal, nastúpenému trendu nemožno brániť, preto budú pokračovať s predajom filmov on-line, prípadne v ich rýchlom presune do streamovania.
"Nechceme, samozrejme, podraziť nohy uvádzaniu filmov v kinách, ale starý prístup, keď už film nepremietali, a stále sa ho nedalo pozrieť doma, nie je ďalej udržateľný,“ naznačil Chapek, ktorý stratégiu spoločnosti prispôsobil situácii. Najmä tým, že podporuje streamovanie filmov.
Nakrúcanie v bubline
Keď sa nákaza začala šíriť po svete a zatvárala brány kín, filmovým spoločnostiam to skomplikovalo distribúciu nových snímok, no spočiatku dúfali, že ide len o prechodný stav. Riešili to tým, že odďaľovali premiéry svojich kinohitov.
Príkladom je posledná, v poradí už 25. bondovka Nie je čas zomrieť, ktorej medzinárodnú premiéru prekladajú už vyše roka. Naposledy ju presunuli z 2. apríla na 8. október 2021. Podobne sa odkladajú i filmové festivaly či udeľovanie známych filmových ocenení vrátane Oscara.
Veľkým problémom sa stalo tiež samotné nakrúcanie. Lockdowny, prísne protiepidemiologické opatrenia a strach z nákazy zapríčinili, že sa práce na mnohých filmoch výrazne spomalili alebo dokonca zastavili – najmä v USA, vo Veľkej Británii a v niektorých ďalších európskych štátoch.
Filmoví producenti napokon isté východisko našli v tom, že nakrúcanie presunuli do bezpečnejších krajín, kde im koronavírus až tak nezväzoval ruky. Ich obľúbenou destináciou sa stali krajiny ako Austrália či Nový Zéland. Podľa austrálskych úradov sa na tento kontinent premiestnilo až 37 medzinárodných filmových projektov.
Tí, čo zostali nakrúcať v ohrozených lokalitách, sa museli vyrovnať s prísnymi opatreniami – s izoláciou, dezinfekciou, meraním teploty, testovaním či dodržiavaním odstupu.
Ako britská herečka a režisérka Antonia Campbell-Hughesová, ktorá svoj režijný debut It Is in Us All nakrúcala 4,5 týždňa na írskom vidieku – v októbri a novembri 2020, keď v krajine zúril COVID-19 a obmedzenia boli čoraz prísnejšie. Každý večer s producentom vyjednávala, či má ešte zmysel pokračovať.
Prv, ako vôbec začali nakrúcať, vytvoril jej filmový štáb i herci "bublinu“ a dva týždne pobudli v karanténe. Tá však v skutočnosti trvala aj počas filmovania. Všetkých zúčastnených rozdelili do menších skupín a každý býval vo vlastnej chatke, aby obmedzili vzájomný kontakt.
Dvakrát týždenne ich tiež testovali na koronavírus. Také opatrenia však produkciu filmov predražovali – niekedy na to išlo až 10 či 15 percent rozpočtu.
Čínske prvenstvo
Koronakríza ovplyvnila i ponuku filmových žánrov. Vysoké riziko nákazy a prijaté opatrenia neumožnili, aby Hollywood nakrúcal veľkolepé projekty so štedrým rozpočtom, do ktorých treba zapojiť veľa špecialistov či rozsiahly komparz.
Keby niekto z nich zavliekol na pľac infekciu, ohrozilo by to celú produkciu. Prednosť preto dostali nenáročnejšie filmy.
Pandémia, ktorá zatvorila kiná v USA a Európe, zároveň spôsobila, že sa vlani najväčšími kasovými trhákmi na svete – po prvý raz v histórii – stali dva čínske filmy: vojnová dráma Osemsto, ktorá zarobila 473 miliónov dolárov, a komédia Milujem ťa navždy. Oba v tržbách predbehli aj americké blockbustery, pretože v Číne zostali kiná otvorené.
Ako vidno, pandémia filmový svet prevrátila naruby. Čím dlhšie potrvá, tým ťažší bude návrat do starých koľají. A na niektoré zmeny si už filmári, ale aj diváci budú musieť zvyknúť.
