Ako vznikol nápad vytvoriť Abecedár slovenského filmu?
V roku 2021 si pripomíname 100. výročie zrodu slovenskej kinematografie, ktorý spájame s nakrútením prvého dlhometrážneho hraného filmu Jánošík (1921) Jaroslava Siakeľa. Príbeh vývoja našej filmovej kultúry nechceme prezentovať len v tradičnom oslavnom historickom prehľade úspechov a majstrovských diel.
Pre Filmotéku Slovenského filmového ústavu v kine Lumière sme preto s Jelenou Paštékovou pripravili projekt celoročnej filmovej prehliadky, úvodov a nakoniec aj knižného vydania abecedára – súboru pojmov podľa písmen od A po Z, ktoré sa snažia vystihnúť vybrané fenomény vývoja kinematografie prieskumom menej známych slovenských filmov. Abecedár je pokus o hravejšie a odvážnejšie nahliadnutie do dejín nášho filmu.
Podľa čoho ste vymýšľali témy k jednotlivým písmenám?
Pri výbere kľúčových fenoménov a ich spájaní s pojmami či písmenami sme postupovali ideálne od detailu k celku. Mnohé pojmy súvisia s konkrétnym dejom, pôvodným názvom, udalosťou, menom postavy alebo dobovou charakteristikou aktuálneho filmového diania, ale snažia sa postihnúť dlhšie obdobie, vývojovú linku, odkrývať kontroverzné, zabudnuté či nepovšimnuté spojenia.
Nechceli sme prvoplánové odkazy na politiku, históriu progresu, príbehy majstrov alebo konformistov a ich diel. Iba jedno heslo nesie meno autora – Kubal, pretože jeho pôsobenie neurčovalo len vývoj animovanej tvorby. Hoci aj písmeno F odkazuje na Friederiku Schreiberovú, vystupujúcu v našich prvých hraných skečoch zo začiatku 20. storočia, tá však zároveň otvára rôzne perspektívy emancipácie ženského filmového herectva u nás.
Môžete uviesť zopár použitých hesiel? Pod písmenom G je napríklad Grapefruit. Ako súvisí s filmom?
Prehľady vizuálnych motívov v rámci rôznych kinematografií sú dnes už bežnou praxou písania dejín filmu bez mien. Niektoré heslá predstavujú prvé prierezy danej, rôzne familiárnej témy. Napríklad „hory“ v slovenskom filme, v rôznych žánroch, príbehoch, v tvorbe zabudnutých autorov. Alebo meniace sa podoby mesta a vidieka, ich pestrosť – najmä v krátkom filme – je neuveriteľná. "Sfinga“ pripomína nielen pojem Pavla Branka zo 60. rokov, ale aj peripetie vývoja filmového rozprávania u nás. "Grapefruit“ je zase odkazom na prezývku postavy Františka Dibarboru v jednej predvolebnej agitke z 50. rokov a otvára tému vývoja satiry a humoru v našom filme.
Spoluautorkou projektu je filmová historička Jelena Paštéková. Ako ste si podelili prácu?
Jelena Paštéková je odbornou garantkou projektu, známou spoluautorkou Dejín slovenskej kinematografie. Jej erudícia a prehľad sú pre projekt kľúčové. Každý jeden pojem sme preberali nielen z hľadiska jeho tematickej „nosnosti“, ale aj z hľadiska fungovania v spojení s ostatnými pojmami. Korigovala výber tém, formulovala nové uhly pohľadu, autorov navigovala k prehlbovaniu záberov na tému, k prienikom do málo prebádaných oblastí… V neposlednom rade je aj sama autorkou hesiel (Beštia, Ideály).
Zapojili ste sa takto priamo aj vy?
Spracoval som heslo venované motívu chleba a obrazom jedenia, a tiež spomínané heslo Grapefruit.
Kto sú ďalší autori hesiel a ako ste si ich vyberali?
Oslovili sme aktívnych domácich autorov – väčšina z nich pôsobí na VŠMU, ktorí sa venujú dejinám slovenského filmu, spolupracovali už s Filmotékou, majú dostatočný prehľad na vypracovanie úvodov a hesiel zaujímavých pre odbornú i laickú verejnosť. Niektoré heslá a témy akoby priamo ukazovali na svojich autorov, napríklad Láska – Eva Filová, Hory – Martin Ciel, Róm – Zuzana Mojžišová. Iní si zámerne vyberali heslá ako výzvy k novým priehľadom a presmerovaniu svojho filmovo-historického bádania.
Do výberu sme cielene zaradili aj známych európskych historikov, s ktorými sme už spolupracovali a sú znalcami nášho filmu. Boli sme zvedaví na celkom iné prístupy a spôsoby myslenia. Napríklad Jaromír Blažejovský je známy český filmový historik, ktorý sa už venoval téme spirituality vo filme. Chopil sa teda hesla Viera. Podobne sme známu jánošíkovskú tému zverili profesorke Joanne Goszczyńskej z Ústavu slavistiky Poľskej akadémie vied, keďže Jánošík výrazne rezonuje v našej i poľskej audiovizuálnej kultúre.
Aké zadanie autori vlastne dostali?
Ich úlohou je napísať esej v rozsahu piatich normostrán do pripravovanej knižnej podoby abecedára a zároveň pripraviť úvod pred projekciou filmu alebo súboru krátkych filmov vybraných do programu Filmotéky, ktoré navrhnú v súvislosti s písaním hesla. Podstatné je ilustrovať uvažovanie o danej téme na výbere a komentári daných filmov priamo v kine. V prípade zahraničných autorov, ak nebude možná osobná účasť, sa projekcie budú začínať ich video úvodmi.
Kedy bude abecedár hotový?
Súbor textov abecedára mal pôvodne vyjsť na konci celoročnej filmovej prehliadky, ktorá sa mala rozbehnúť v januári tohto roka. Pandémia toto nastavenie zmenila. Bez ohľadu na to, kedy sa prvým písmenom A začne v kine Lumière aj samotná filmová prehliadka s úvodmi a diskusiami, vydaná publikácia by ju mala sprevádzať už skôr.