Narodil sa v poľskom Sopote 18. októbra 1926 ako Nikolaus Günther Nakszynski. Jeho otec bol lekárnikom a milovníkom opery. V roku 1930 sa rodina presťahovala do nemeckého Berlína. Vyrastal v biednych pomeroch v Nemecku, štúdium musel prerušiť, bol odvedený na front. Z armády dezertoval a zvyšok vojny strávil v Británii v zajateckých táboroch, bavil svojich spoluzajatcov vystúpeniami na pódiu. Po návrate do Nemecka sa začal živiť herectvom. Vystupoval vo vidieckych divadlách, jeho výzor a neprehliadnuteľný talent ho priviedol do známych nemeckých divadiel napríklad v Baden-Badene, Berlíne a tiež do Viedne.
Onedlho sa dostal aj na filmové plátno (Morituri, 1948), stal sa populárnym a obsadzovaným hercom westernov, thrillerov, hororov, exotických a dobrodružných filmov.
Zlom v jeho kariére nastal v roku 1972 prácou s režisérom Wernerom Herzogom. Obe osobnosti sa dostávali často do konfliktov, výsledkom ich spolupráce však nemožno uprieť kvalitu a výnimočnosť. Takými sú snímky Aguirre, der Zorn Gottes (Aguirre, hnev boží, 1972), Upír Nosferatu (Nosferatu, Phantom der Nacht, 1979), Woyzeck (1979) alebo Cobra Verde (Zelená kobra, 1987). Pozoruhodnou je aj snímka o bláznivom dobrodruhovi posadnutom operou Fitzcarraldovi v príbehu odohrávajúcom sa uprostred amazonských pralesov v psychologicko-dobrodružnom epose Fitzcarraldo (1982).
Klaus Kinski vytvoril v 180 filmoch postavy „šialenca z povolania“. V hraní podobných bláznivých úloh pokračoval však aj v súkromnom živote. Jeho sexuálne excesy sa pravidelne starali o potravu pre bulvárnu tlač. O potešenie z telesnej lásky sa vraj za života podelil so 4000 ženami. Bol ženatý trikrát, mal dve dcéry a jedného syna. Jeho dcéra Nastassja Kinski je úspešnou herečkou.
V roku 2003 sa pod názvom Kinski vo Viedni konala v tomto meste výstava, dokumentujúca po prvý raz neznámu Kinského mladosť: prvú veľkú lásku z Korutánska a ich stretnutie po 16 rokoch v roku 1958 v Theater am Fleischmarkt. Výstava dokumentovala jeho napínavý pracovný a súkromný pobyt v rokoch 1955–1962 v obľúbenej Viedni. Tieto roky patria ku Kinského najúspešnejším, čo sa týka pôsobenia na viedenských divadelných doskách. Bolo to zároveň však obdobie jeho najväčších pracovných a osobných tragédií.
Kinski zomrel 23. novembra 1991 v kalifornskom Lagunitas (USA) vo veku 65 rokov. Mal schopnosť v každej divadelnej úlohe oživiť a vyplniť svojou osobou celé divadelné priestranstvo. Publikum fascinoval a vytváral atmosféru plnú napätia a očakávania. Patril k fenoménom svojej doby, bol hviezdou divadla. Nepoznal odstup od profesie život a profesia sa mu stali identickými. Polarizoval ľudí – jedni ho milovali, druhí nenávideli.
