Foto: Denis Dobrovoda
Minulý rok ako 94-ročná zomrela trnavská rodáčka Gerta Vrbová, uznávaná profesorka na katedre anatómie a vývojovej biológie na Londýnskej univerzite. Počas vojny sa skrývala pred nacistami a neskôr utekala z komunistického Československa s dvoma malými deťmi.
Bola manželkou Rudolfa Vrbu, muža, ktorému sa počas vojny podarilo ujsť z pekla vyhladzovacieho tábora v Osvienčime a podať tridsaťdvastranovú správu, dnes známu aj ako Osvienčimský protokol, o utajovaných hrôzach továrne na smrť.
„Je dôležité uchovať svedectvá tých, ktorí zažili tie hrozné časy, je dôležité oboznamovať sa so všetkými filmami, knihami a inými dokumentmi, ktoré sa venujú tejto problematike, aby mladí ľudia mohli študovať skutočnú históriu a aby sa z nej mohli poučiť,“ povedala Gerta Vrbová v jednom z rozhovorov.
V inom rozhovore a na inom mieste povedala, že sa jej zdá, akoby sa dnešní mladí chceli len zabávať a neboli dostatočne zvedaví na minulosť, ktorá nám stále klope na dvere a strká do nich hnedú vojenskú čižmu!
Otvorte oči, za dverami je Gerta Vrbová! Vo štvrtok večer som sa potešila, že naopak, mnohí mladí zvedaví sú, že takmer všetky cesty sú vydláždené dobrými úmyslami, a že jedným z tých dobrých úmyslov mohli byť trebárs aj norimberské zákony. Slovenská televízia odvysielala dokument Denisa Dobrovodu s prostým názvom – Gerta Vrbová.
Príbehom sú spomienky na detstvo v Trnave, na dospievanie – nuž, ale na aké detstvo, keď vás vyhodia zo školy a vašu tetu zbijú na ulici susedia len preto, že je Židovka?; na stretnutia s rovesníkmi, no keď vás vyhodia zo školy, nenájde sa ani jeden spolužiak, ktorý by povedal, že je mu to ľúto; na obdiv, ktorý prechovávala ku chlapcovi menom Walter Rosenberg, neskôr známemu ako Rudolf Vrba, spoluautorovi Osvienčimského protokolu.
Gerta Vrbová spomína na útek z bratislavského gestapa, kde musela nechať svoju mamu a babičku, na odbojovú činnosť v Budapešti, do ktorej prišla bez rodiny a sama na svoje osemnáste narodeniny!
Unikátnosť tejto jej výpovede podčiarkuje fakt, že aj ona bola pri vzniku Osvienčimského protokolu, sama prepisovala niektorú z jeho častí, ktoré v roku 1944 svetu prvýkrát opísali existenciu nacistických vyhladzovacích táborov.
Z manželov Vrbovcov sa stali uznávaní vedci, ale aký to je život, keď pri spomienkach na detstvo kričíte od strachu, keď sa váš muž v noci s hrôzou vedľa vás zobúdza, lebo nevie zabudnúť na krivdy, smrť a zmar, ktorých bol svedkom?
Chvíľami sa vám Gertino rozprávanie nechce počúvať. A aby obraz nebol príliš statický, autor dokumentu ho prekladá historickými fotografiami z Osvienčimu, z vlakov smrti, vidíme budovu niekdajšieho gestapa, švenk z okna na ulicu, cez ktorú Gerta utekala od mamy a babičky… Nech sa páči, toto sme my ľudia!
Denis Dobrovoda študoval v Oxforde a Paríži. Jeho krátke filmy L’Apparition a Savage získali 14 festivalových ocenení a boli uvedené na medzinárodných festivaloch v San Diegu, Marylande alebo Hainane. Film Gerta, ktorý sme videli tento týždeň na Dvojke, je iba začiatkom rozvíjajúcej sa filmovej kariéry.
Dnes dokončuje celovečerný dokumentárny debut, na ktorý získal prestížne americké štipendium ScreenCraft Film Fund Grant. A pre poriadok, bol jedným z prekladateľov Dedalus Book of Slovak Literature, prvej rozsiahlejšej antológie slovenskej literatúry v anglickom jazyku.
