Spoločnou cestou
Festival uviedol dokument Tatínek, v ktorom Jan (v spolupráci s Martinom Dostálom) portrétuje svojho otca. Na utorkovej tlačovej konferencii Zdeněk Svěrák priznal, že film videl po dlhšom čase a myslí si, že ho vystihuje a zároveň je citlivo nakrútený. „Nešetrili ma, a pritom sa vyhýbali tomu, aby sa ma príliš dotkli.“ Padla však aj otázka, či sa teraz pre zmenu nepustí do nakrúcania otec. „Táto možnosť sa takmer vylučuje,“ povedal Zdeněk Svěrák s tým, že on nie je režisér. Jan zase o sebe vyhlásil, že nie je dobrý scenárista. Jeho otec si však zobral slovo, aby ho pochválil za scenár k filmu Kuky se vrací.
Pracovný vzťah tejto dvojice sa rokmi vyvíjal. Zdeněk Svěrák vysvetľoval, že kým pri Obecnej škole bol Jan začínajúci mladík, ktorý nechcel pokaziť jeho scenár, postupne sa začal on prispôsobovať synovi. Snažil sa písať tak, aby sa to páčilo Janovi a posúval sa do pozície „slúžiaceho“. „Takýto vývoj však považujem za správny. Ja som starol a on dozrieval,“ uzavrel. A uznal aj synove výhrady k scenáru filmu Vratné lahve, pre ktoré sa spočiatku preli.
Už nechce prosíkať
Na Vratné lahve si zaspomínal aj Jan. Pri otázke Pravdy, či má teraz ambície nakrúcať v zahraniční a osloviť medzinárodné publikum, alebo je preňho stále dôležité napojenie na poetiku svojho otca, ktorá najlepšie funguje v tunajších končinách, režisér odvetil, že vo veku 46 rokov sa mu už nežiada pracovať tak, že bude kolenačky prosíkať riaditeľov firiem o peniaze na svoje filmy. Pre Vratné lahve vraj zodral nejedny nohavice a rád by konečne robil vo fungujúcich podmienkach s hercami, ktorí budú mať na nakrúcanie čas. Ako pripomenul, otec preňho aj tak nepíše žiadny scenár.
Jan teda plánuje film v angličtine a v súčasnosti k nemu pripravuje scenár. Inšpiroval sa románom amerického spisovateľa Saula Bellowa a na projekte spolupracuje s producentom Ericom Abrahamom.
Pobaviť ľudí
Zdeněk Svěrák dostal tento rok ocenenie aj na júnovom Art Film Feste v Trenčianskych Tepliciach. Čo si však na ňom ako na autorovi cení jeho syn? „On miluje humor. Vždy sa snaží nájsť medzierku, ako ho do príbehu dostať. A napriek tomu, že vyzerá pomerne seriózne, nie je mu cudzí ani dosť "potrhlý“ humor. Myslím si, že v dvojici Smoljak-Svěrák bol práve Smoljak ten, kto to celé miernil a hovoril – Zdeňku, toto je už veľa. Humor je však komodita, ktorá sa nedá vyvažovať peniazmi. Podobá sa ambre alebo medu. Ak tú hodnotu niekto produkuje, je to vzácne," povedal pre Pravdu Jan Svěrák.
„Okrem toho otec nepracuje pre slávu, ale pre remeslo. Peniaze sú mu ukradnuté, pokojne podpíše aj zlú zmluvu. Ocenenia sú mu tiež ľahostajné. Keď mu poviem – Tati, teraz sme na festivale získali cenu, on povie: Výborne. Záleží mu len na tom, aby ľudí pobavil. Aby urobil film, na ktorom sa budú smiať, alebo ich dojme. Žije svojou prácou a netrápi ho nič okolo. Je nekonfliktný, a tak ho nemôže sužovať ani to, že je s niekým pohádaný. To mu závidím,“ dodal úspešný český režisér na adresu svojho otca.
