Jeden svet a nejeden problém

Svet v sieti. Také je motto 12. ročníka Medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov Jeden svet, ktorý sa začína v utorok 29. novembra v Bratislave. Čo presne znamená? Aj to, že v súčasnosti už nie je taký problém dozvedieť sa, čo sa deje vo vzdialených krajinách. Vrátane tých, kde sa porušujú ľudské práva. A Jeden svet nazerá najmä do problémových oblastí.

29.11.2011 14:00
Záber z filmu Väznica Irán Foto:
Záber z filmu Väznica Irán

„Internet, sociálne siete, mobilné telefóny a iné moderné technológie zohrávajú výraznú úlohu v komunikácii a zohrali ju aj pri arabských revolúciách, o ktorých bude pomerne veľká časť festivalových filmov. Preto sme si zvolili motto Svet v sieti. Aj otvárací film, ktorý má názov Väznica Irán a týka sa protestných reakcií na prezidentské voľby v roku 2009, sa skladá z materiálu, ktorý ľudia zachytávali na mobilné telefóny alebo uverejňovali na internete,“ povedala PR manažérka festivalu Jeden svet Eva Sládková. Jeho riaditeľka Nora Beňáková k tomu dodala, že jeden z odkazov festivalu je, že dokumentaristom sa dnes môže stať takmer každý. „Každý, kto zaznamenáva realitu okolo seba, zdieľa svoje postrehy na sociálnej sieti a nachádza si tým publikum. Hranica medzi profesionálnym a občianskym dokumentaristom sa v súčasnosti stiera,“ myslí si Beňáková.

Filmy – protesty
Keď bola reč o Iráne, tam to majú filmári ťažké. Stačí si spomenúť na prípad Džafara Panahiho, ktorého odsúdili na šesť rokov väzenia s 20-ročným zákazom nakrúcania, poskytovania rozhovorov či cestovania. A nie je jediný, koho potrestali. V domácom väzení sa mu však podarilo nakrútiť dokument a potom ho zapečený v koláči prepašoval za hranice, takže správa o jeho situácii sa do sveta dostala. Beňáková tvrdí, že pokútne alebo s rizikom vznikali aj niektoré filmy zaradené do programu Jedného sveta. Platí to napríklad pre dokument Proti prúdu – barmskí politickí väzni, ktorý obsahuje materiál nakrútený školenými aktivistami. Alebo pre Hip-hopovú revolúciu, ktorá predstavuje kubánskych muzikantov zo skupiny Los Aldeanos. Tí spievajú politicky nekorektné texty, otvorene pomenúvajú realitu, v akej žijú a hudbou zároveň vyjadrujú svoj protest. Film režiséra Mayckella Pedrera Mariola bol na Kube zakázaný.

Na jednej strane sú filmy, ktoré sa na problém pozerajú znútra – očami režisérov žijúcich v krajine, o ktorej vypovedajú. Festivalové snímky však ukážu aj pohľady zvonka. A jednu zo zaujímavých výprav do cudzej krajiny podnikol dánsky režisér Frank Piasecki Poulsen. Urobil to pre film Krv v mobile. Názvom síce môže pripomínať béčkový horor, ale Poulsenov dokument divákom predvedie ozajstnú hrôzu. V záberoch zo štôlní v Kongu, v ktorých sú napchatí ľudia vrátane detí, a v otrasných podmienkach ťažia minerály používané pri výrobe elektroniky. Režisér chcel zistiť, či aj jeho obľúbený mobilný telefón obsahuje tieto „krvavé minerály“. Pátranie v spoločnosti Nokia ho však neuspokojí, pretože jej zástupcovia sa mu väčšinou vyhýbajú alebo mu hovoria len nacvičené frázy.

Festival putuje
V Bratislave sa počas festivalu uskutočnia aj viaceré diskusie (napríklad na témy Stav súdnictva na Slovensku, Lukašenkovo Bielorusko, Arabská jar, Práva žien v Afganistane), workshopy, výstavy fotografií a iné sprievodné podujatia. Jeden svet uvedie dovedna 70 dokumentárnych filmov v ôsmich tematických sekciách. Premietnu ich kiná Mladosť a Lumiére, Kultúrne centrum Dunaj, Slovenská národná galéria a A4 – Nultý priestor. V hlavnom meste festival potrvá do 4. decembra. Dnes sa však začína aj v Nitre, kde potrvá do 1. decembra, a výber z programu bude až do marca putovať po ďalších vyše dvadsiatich mestách Slovenska.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
debata chyba