Posledná plavba je dokument zachytávajúci autentické zážitky pasažierov počas dní plných neistoty na palube výletnej lode Diamond Princess, ktorá uviazla v karanténe vo februári minulého roka. Druhý, s názvom Deň, keď sa zastavil šport, nahliadne do života športovcov po tom, čo sa im v marci 2020 náhle zmenil život.
Nočná mora z Diamond Princess
Dovolenky na veľkých výletných lodiach sú pre nás skôr raritné, napriek tomu dokument Last cruise (Posledná plavba) svojím spracovaním upúta aj našinca. Snímku vytvorila režisérka Hannah Olsonová z amatérskych záberov ľudí na palube Diamond Princess počas ich neslávne známeho ázijského dobrodružstva, ktoré sa zmenilo na nočnú moru. Dokument nielenže zachytáva počiatky šírenia vírusu mimo Číny, ale poukazuje aj na sociálne rozdiely a nezáujem kompetentných riešiť situáciu.
20. januára 2020 vyplávala obrovská loď z japonskej Jokohamy na okružnú jazdu po juhovýchodnej Ázii, na palube je 2666 pasažierov a 1045 členov posádky. Zo súkromných záberov niektorých účastníkov vidíme hojnosť, zábavu, luxusné izby s výhľadmi, ale aj biedne kajuty pre personál v podpalubí.
Nikto nevie, že medzi pasažiermi je aj kašľajúci 80-ročný muž z Hongkongu, pacient nula, ktorý po piatich dňoch vystúpi v Hongkongu. Po pár dňoch ho pozitívne testujú na Covid-19. Kým sa táto informácia dostane na loď, trvá to niekoľko dní. Nikoho to ale zásadne neznepokojuje. Kapitán lode pokojným hlasom oznamuje, že situácia je pod kontrolou. Po zakotvení v japonskej Jokohame 3. februára večer japonské autority prikážu lodi karanténu, nik nesmie opustiť palubu. Na druhý deň otestujú 31 ľudí, 10 z nich je pozitívnych.
Ochrana len pre majetných
Pasažieri musia odrazu prepnúť z dovolenkého módu na mód prežitia, izolovaní v kajutách. Rozmanitá strava sa mení na podpriemernú (namiesto hamburgera dostanú iba žemľu s kečupom, bez mäsa), bohatý program sa zredukuje na civenie na obrazovku televízora v izbe alebo posedávanie na balkóne. Ich zážitky pôsobia chvíľami banálne, ako recenzia na pokazenú dovolenku, ale pri nedostatku iných činností sa im ani nemožno čudovať. Neistota a strach z budúcnosti narastajú, napriek opatreniam sa počty nakazených zvyšujú, odvážajú ich do nemocnice (štatistiky hovoria o viac ako 700 nakazených, z ktorých 14 zomrelo).
Členovia posádky pokračujú v práci, ako keby sa vírus týkal iba tých, čo sú na horných palubách. Nulová izolácia, nezabezpečené podmienky, odpočinok v maličkých kajutách bez výhľadu, zdraví vedľa chorých. Tieto dva svety sú vedľa seba postavené v neľútostnom kontraste, na životoch ľudí v podpalubí akoby vôbec nezáležalo.
V 40-minútovom dokumente v krátkosti zaznejú aj výpovede lekárov, pre ktorých je loď v karanténe akýmsi živým laboratóriom, v ktorom skúmajú šírenie vírusu. Prichádzajú napríklad na to, že nákazu šíria bezpríznakoví pacienti a šíri sa aj cez klimatizáciu a vetračky na dverách. Pred čosi vyše rokom sme z diaľky dostávali informácie o tom, ako vírus "kosí“ pasažierov na palube Diamond Princess. Teraz vďaka tomuto dokumentu môžeme zažiť, aký to bol pocit byť na palube.
O covide aj o rasizme
Deň, keď sa zastavil šport, je 90-minútový dokument z produkcie HBO, ktorý v prvom pláne zaujme najmä milovníkov športu. Spolu s jeho aktérmi, známymi americkými profesionálnymi športovcami, sledujeme dianie počas prvej vlny pandémie, keď náhle odpískali všetky športové aktivity. Kľúčovým štartovacím momentom príbehu je 11. marec 2020. Rozbehnutý zápas profesionálneho basketbalového tímu Oklahoma City Thunder s tímom Utah Jazz prerušili v tretej štvrtine po zistení, že jeden z hráčov Utahu, Rudy Gobert, bol pozitívne testovaný na Covid-19. Film pomerne detailne rozoberá, ako to hráči vnímali, čo sa dialo ďalej, ako sa so situáciou vyrovnávali ďalší športovci a športovkyne, majitelia klubov a organizátori športových podujatí. Čo ale dokument posúva do inej roviny, je sociálna angažovanosť jeho aktérov, ktorí sa zapojili do protestov proti policajnému násiliu a rasovej nespravodlivosti. Film zobrazuje amatérske zábery z 25. mája 2020, keď sa počas neprimeraného policajného zásahu zadusil George Floyd. S jeho poslednými "I can't breathe“ na tričkách vyrazili športovci tmavej pleti spolu do ulíc a ako známe tváre podporili demonštrácie hnutia Black Lives Matters (Na čiernych životoch záleží). Sami popisujú skúsenosti s rasizmom a táto téma rezonuje v celom dokumente.
Nakrútil ho známy americký režisér Antoine Fuqua, ktorý má za sebou akčné blockbustery Training Day, Equalizer, Ostreľovač či Sedem statočných. Na svojom konte má tiež oceňovaný životopisný dokument o excelentnom boxerovi Ako sa volám: Muhammad Ali.
