Slovenské kino? Zábavné poznávanie

29.12.2011 13:00
Juraj Jakubisko v dokumente, ktorý vznikol v...
Juraj Jakubisko v dokumente, ktorý vznikol v rámci cyklu Slovenské kino a zaoberá sa sexom a erotikou v tunajšej kinematografii. Autor:

Sledovať dejiny kinematografie cez dokumentárny cyklus Slovenské kino je zábava. A zbytočná kratochvíľa to zase nie je. Veď ide o správu, že nežijeme vo filmovom vzduchoprázdne, ako to možno mnohí cítia. Druhý program Slovenskej televízie v stredu odvysielal šiestu časť cyklu a uzavrel tým jeho prvú etapu.

Keď rozpráva Juraj Jakubisko, je to farbisté ako jeho filmy. Človeka to vtiahne, i keď si povie, že to farbisté musí byť prifarbené. Platí to aj pre režisérovo spomínanie na svoj rodný Kojšov, ktoré ukázal režisér Peter Kerekes v dokumente Slovenská krčma.

Nechal rozprávať Jakubiska, ktorý líči, že keď Nemci podpálili kojšovskú krčmu, strecha sa jej vzniesla ako balón a pristála na stráni. Vzápätí sa k tej istej udalosti vyjadrí jeden z pamätníkov, a strecha odrazu nelieta. Je to pekná ukážka Jakubiskovho rozprávačského rozletu, ktorá zároveň informuje, ako svoje spomienky, vlastné verzie zažitého a odpozorovaného, prenášal do filmov. Pre jeho tvorbu zohrávali podnety z detstva a mladosti dôležitú úlohu. No a tento dokument to pripomína spôsobom, ktorý nie je „suchopárny“. O krčmách, baroch, alkohole a tvorbe v ňom vypovedajú aj Juraj Herz, Lubor Dohnal či Dušan Hanák.

Už samotný výber tém odráža snahu pozrieť sa na dejiny slovenskej kinematografie inak ako cez chronologické mapovanie, keď sa jeden diel zaoberá jedným ohraničeným obdobím a jeho najvýraznejšími tvorcami. Cyklus Slovenské kino ukazuje odlišnú, ale stále funkčnú cestu. Okrem krčmy sa v ňom objavili aj témy Jánošík, slovenskí kameramani, partizáni, princezné alebo sex a erotika v tunajších snímkach. Každú z nich spracoval iný režisér, takže majú rozmanité rukopisy, hoci nie všetkým autorom sa podarilo snahu o nápadité a neformálne rozprávanie vyvážiť informačnou hodnotou.

Jeden z najvydarenejších príspevkov v cykle je však dokument Roberta Kirchhoffa Duch v stroji, ktorý je venovaný práci kameramanov. Tých, ktorí viedli pohľady divákov vo filmoch ako Boxer a smrť, Slnko v sieti, Drak sa vracia, Kristove roky, Slávnosť v botanickej záhrade, Ružové sny či Neha. Dokument „moderuje“ kameraman Juraj Chlpík, ktorý robí rozhovory so svojimi staršími kolegami a berie ich na miesta, kde kedysi nakrúcali najlepšie filmy slovenskej kinematografie. Igor Luther, ktorý sa presadil aj v zahraničí, spomína na Jakubiska a hovorí, že farba mu na rozdiel od čiernobieleho filmu nedovoľuje utopiť postavy v tieni, s čím nie je spokojný. Tibor Biath má zase nakrútiť scénu zápasu z 50 rokov starého filmu Boxer a smrť, akurát má tentoraz v ruke malý mobilný telefón. A do hry Kirchhoffa s Chlpíkom sa s vervou zapája aj Stanislav Szomolányi. Tento dokument však ponúka ešte drobnosti navyše. To keď sa skončí „oficiálna“ časť záberu, Chlpík kráča do diaľky s Dodom Šimončičom a už akoby súkromne mu vraví, že reklamy sú pre neho tréning: „Hovorím tomu, že si chodím zabehať.“

V budúcom roku majú podľa Rozhlasu a televízie Slovenska vzniknúť na základe zmluvy so štátom ďalšie štyri časti cyklu Slovenské kino.

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk