Z Československa do Ameriky
V 60. rokoch minulého storočia zažiarili viacerí z mladej generácie československých filmárov, ale on bol medzi tými, ktorí vynikli najviac. Jeho celovečerný debut Černý Petr (1963), vtipný a zároveň autentický náhľad do života dospievajúca učňa, vyhral na festivale v Locarne a po snímke Lásky jedné plavovlásky (1965) sa už o neho zaujímali aj zahraniční producenti. Prišlo dokonca na stretnutie s Kirkom Douglasom, ktorý navštívil Prahu. Formana vtedy nadchol návrhom, že mu pošle knihu Kena Keseyho, nech si zváži, či by z toho nechcel urobiť film.
Roky plynuli, kniha neprišla a až neskôr vysvitlo, že bola odoslaná, akurát ju skonfiškovali. Formanovi však rovnaký text ponúkol producent Saul Zaentz a Kirkov syn Michael Douglas (bez toho, aby vedel, že to už kedysi riešil jeho otec). Nakoniec z toho bol film Prelet nad kukučím hniezdom (1975) a prvý režisérsky Oscar pre Formana. Oscara si však odniesli viacerí. Vrátane Jacka Nicholsona, ktorý stvárnil trestanca preradeného do ústavu pre duševne chorých, kde spolu s novými „parťákmi“ čelí despotickej vrchnej sestre.
Veľký Amadeus
Samozrejme, to už Miloš Forman žil a tvoril v Spojených štátoch amerických. Ale pre svoj druhý film, ktorý mu vyniesol Oscara, sa vrátil späť do Československa. Bola to nevšedná situácia. V krajine bol stále komunistický režim, takže všetkým bolo jasné, že sa nevyhnú sledovaniu tajnou políciou. Forman o návrate hovoril ako o silnom zážitku a zároveň mal zmiešané pocity, pretože ho v Československu považovali za zradcu. Praha však bola ideálnym miestom na nakrúcanie filmu Amadeus (1984). „Lebo pre komunistickú neschopnosť tam bolo 18. storočie nedotknuté,“ spomínal Forman v dokumente o vzniku Amadea. Príbehu s tromi hlavnými postavami – cisárskym dvorným skladateľom Antoniom Salierim, Wolfgangom Amadeom Mozartom a jeho hudbou.
V pozadí nakrúcania sa síce skrýva viacero zaujímavých historiek, ale podstatné je to, čo Forman prezradil o samotnej tvorbe. Teda, že do hlavnej úlohy nechcel žiadnu hereckú hviezdu, hoci sa ich o stvárnenie Mozarta uchádzalo niekoľko. Diváci sa mali sústrediť na postavu, nie na herca, a tak si vybral Toma Hulcea. Pre Formana bolo veľmi dôležité aj obsadenie vedľajších úloh, čo platí pre celú jeho tvorbu. Napokon vznikol obrazovo a hudobne sýty film, nie však plocho dekoratívny. V popredí zostáva výrazný konflikt – utrpenie vznešeného Salieriho, ktorému sa ťažko priznáva vlastná priemernosť pri počúvaní Mozartovej hudby. Nechápe, prečo je ten drzý rojko obdarený toľkým talentom. Nenávidí ho, ale nemôže ho neobdivovať.
Sám Forman si uvedomuje, že jeho americké filmy sú iné ako tie české. Nerád to analyzuje, ale v tejto súvislosti upozornil aspoň na prácu so slovom. Študoval scenáristiku na pražskej FAMU a najistejšie sa cítil, keď narábal s češtinou. V Amerike túto istotu strácal, preto si radšej začal vyberať látky po anglicky píšucich autorov. Okrem spomínaných titulov Černý Petr, Prelet nad kukučím hniezdom a Amadeus uvedie STV aj adaptáciu knihy E. L. Doctorowa Ragtime a film Valmont, ktorý vznikol na motívy románu Nebezpečné známosti francúzskeho autora Choderlosa de Laclosa.
Formanove filmy na Dvojke STV
Ragtime (27. január)
Černý Petr (4. február)
Prelet nad kukučím hniezdom (11. február)
Amadeus (18. február)
Valmont (25. február)
