Šťastie filmu o nešťastníkovi

Veľkú časť slovenských filmov, ktoré sa v posledných rokoch dostali do kín, nakrútili debutujúci režiséri. A veľká časť z nich sa v tých kinách akosi stratila. Diváci ich obchádzali a chyba pritom nemusela byť iba v samotnom filme, ale aj v nevýraznej propagácii či v nevhodnom nasadení do kín. Aj poľská snímka Miestnosť samovrahov je debutom, ale úspešným. V poľských kinách ju videlo viac ako 850-tisíc divákov. Minulý týždeň vstúpila aj do slovenskej distribúcie.

31.01.2012 10:00
Jakub Gierszal hrá vo filme Miestnosť...
Jakub Gierszal hrá vo filme Miestnosť samovrahov hlavnú úlohu - študenta Dominika.
debata

V pasci
Režisérom Miestnosti samovrahov je tridsiatnik Jan Komasa, ktorý film adresoval najmä mladým divákom. Nakrútil ho moderne a „naťukol“ viacero zaujímavých motívov, hoci rozpráva trochu schematicky. Je to vlastne moralita o zmätenom tínedžerovi, ktorý nemôže nájsť oporu vo svojich rodičoch a nebezpečne sa uzatvára/uniká do virtuálneho sveta. Do internetovej Miestnosti samovrahov.

Maturant Dominik má úspešných a bohatých rodičov, ktorých nevída často. Jeho osamelosť sa naplno prejaví po tom, čo sa rozchýri, že ho priťahujú chlapci. Vrstovníci sa mu na sociálnych sieťach kruto vysmievajú a Dominik je zničený. Čo má teraz robiť? V rozhovore s rodičmi nevidí riešenie, tí o ňom majú vlastné predstavy a homosexualita do nich nezapadá. V kríze Dominik spozná tajomnú Sylwiu, ktorá ho volá do sveta nepochopených, do pochmúrnej internetovej Miestnosti samovrahov. Sylwia v živote nenachádza radosť a Dominikovi radí, že si môže robiť, čo chce a nič nemusí. Pod jej zhubným vplyvom prestane úplne vychádzať zo svojej izby…

Chladný svet póz
Komasa spája mladých hrdinov svojho príbehu so snahou zaujať vhodné pózy. Inakosť môže byť fajn, ak ju prijme väčšina. Keď skupina študentov sleduje na webe video, ako si niekto žiletkami vyrezáva na ruku srdce, vyvoláva to medzi nimi odpor, ale zdá sa, že skôr pre tečúcu krv ako pre samotné gesto. Keď vysvitne, že jeden z nich môže byť gay, plodí to len výsmech a opovrhnutie. Pre ostatných je to navyše skvelá príležitosť, aby z toho vyťažili kapitál pre seba. Je to výzva, ako toho „odpadlíka“ čo najironickejšie okomentovať na sociálnej sieti a zaujať tak stanovisko, ktorým sa zviditeľnia a upevnia si pozíciu v komunite.

Dominikovi rodičia sa tu zase snažia zapadnúť do obrazu kultivovaných snobov, ktorí majú všetko pod kontrolou a svoj status potvrdzujú na koncertoch vážnej hudby, kde porozdávajú úsmevy známym, s ktorými treba byť zadobre. Chcú sa bezchybne prezentovať, ale v skutočnosti majú množstvo neduhov. Výsledok je ten, že žiadna z postáv filmu nie je vyslovene sympatická.

Komasa občas tú odlúčenosť medzi rodičmi a Dominikom nápadito vystihne aj bez slov, ako v scéne, keď syn navštívi svoju matku v práci, ale nevie sa dostať z chodby, pretože nedokáže otvoriť žiadne dvere ani výťah. Tvorcovia sa však tiež nevyhli efektnému „pózerstvu“, hoci aj v neprospech vierohodného rozkreslenia nuáns v správaní postáv. Snažia sa rozprávať atraktívne a zároveň dospieť k silnému posolstvu. Nie je to nezaujímavé, len akosi vynútené.

Mladí sa nedajú oklamať
Náročné animované pasáže boli jedným z dôvodov, prečo výroba Miestnosti samovrahov trvala až tri roky. Na animácii podľa výkonného producenta Wojciecha Kabarowského pracovalo 20 špecialistov počas 18 mesiacov. A dôležitá bola aj príprava na nakrúcanie. „Film je určený prevažne mladým divákom, a tí sa nedajú ľahko oklamať. Preto režisér posielal predstaviteľa hlavnej úlohy do školy či do klubov, aby videl, čím tí mladí žijú, čo ich zaujíma, ako sa správajú, ako sa obliekajú,“ povedal pre Pravdu Kabarowski z filmového štúdia KADR.

Na otázku, do akej miery uvádzajú tamojšie kiná domácu tvorbu, odpovedal, že minulý rok bol pre poľský film veľmi úspešný. „Predtým sa multiplexy zameriavali na komédie, zvlášť na tie, v ktorých účinkovali herci známi z populárnych televíznych seriálov. Lenže aj vďaka štúdia KADR sa to trochu zmenilo. Veď Miestnosť samovrahov, ktorá je vážnym filmom, videlo až 850-tisíc divákov a podobný úspech sa podaril aj iným spoločnostiam. Keď teda multiplexy videli, že aj na takýchto tituloch môžu zarobiť, nevzpierali sa ich uvádzať. Niekedy dokonca na poľských snímkach zarobia viac ako na západných filmoch,“ ozrejmil Kabarowski. S tým, že už pri výrobe treba myslieť na výber dobrého distribútora, ktorý vie projekt spropagovať a predať.

Podporný systém
Čo sa týka podpory filmovej tvorby zo strany poľskej verejnoprávnej televízie, tak tam je teraz situácia horšia ako v prvých rokoch nového tisícročia, keď bola televízia najväčším podporovateľom kinematografie. Došlo však k veľkému výpadku príjmov z koncesií aj k výraznejšiemu poklesu sledovanosti, čo spomínanú podporu oslabilo. Kabarowski je však v tomto smere optimista a pripomenul zároveň, že v krajine od roku 2005 funguje Poľský inštitút filmového umenia, ktorý združuje financie z viacerých zdrojov a poskytuje granty. Miestnosť samovrahov z neho získala podporu vo výške 30 percent rozpočtu (ten bol v hrubom asi 1,5 milióna eur).

Aj v digitalizácii kín vidí Kabarowski skôr pozitíva ako hrozbu. Podľa neho kamenné kiná a filmové kluby v Poľsku zanikali najmä začiatkom 90. rokov, teraz, naopak, postupne pribúdajú. Nové technológie vraj budú čoraz lacnejšie a s digitalizáciou, ktorú považuje za prospešnú pre zjednodušenie distribúcie snímok, pomáha aj Poľský inštitút filmového umenia.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba