Človeku pri sledovaní tých štyroch na pohľad kultivovaných ľudí, ktorí sa v uzavretom priestore začnú čoraz viac osočovať, môže napadnúť, čo asi chodilo po rozume Polanskému, keď bol pred dvomi rokmi v domácom väzení. Čakal tam na rozhodnutie švajčiarskych úradov, či ho vydajú americkým súdom pre viac ako 30 rokov starý prípad sexuálneho zneužitia neplnoletého dievčaťa. „Je to koniec nočnej mory, predovšetkým pre naše dve deti,“ povedala režisérova manželka Emmanuelle Seignerová po rozhodnutí úradov, že Polanského nevydajú.
Nádych a výbuch
Udalosti vo filme Carnage nie sú vyhrotené do podoby nočnej mory, ale v základoch cítiť čosi hrozivé, hoci sa divák nad tým trápnym hašterením usmieva. Celé to pritom štartuje bežná šarvátka medzi deťmi. Padne úder, objaví sa rana, a potom už do veci hovoria rodičia. „Incident“ v parku sledujeme iba krátko a z úzadia, režisér sa jeho priebehu nijako zvlášť nevenuje. Je to len taký rýchly nádych pred ponorením sa do vnútra bytu, kde bude dusná atmosféra.
Pôvodne to má byť len zdvorilé vyriešenie nepríjemnosti. Manželia Penelope a Michael zastupujú jednu stranu (úraz utrpel ich syn), Nancy a Alan tú druhú. Sú to zjavne dobre situovaní inteligentní ľudia. Ich stretnutie sa odohráva v domácnosti prvého páru a to, čo sa spočiatku javí ako banálna záležitosť, sa stále čímsi komplikuje. „Ako to vlastne prežíva váš syn? Ospravedlní sa, lebo sám cíti, že by sa mal?“ pýta sa Penelope. Ironická poznámka Alana, že ich syn je prosto maniak, ju teda nepoteší. Je to však iba začiatok tragikomickej perepúte aktérov, ktorí postupne odhadzujú zábrany a menia sa z kultivovaných na drzo útočných.
Situácia dospeje až do štádia, keď už sa nerieši spor detí, ale manželské páry sa osočujú navzájom a na dôvažok sa búrlivo vyplavujú problémy v každom zo vzťahov. Všetko to vnútorné napätie, ktoré spočiatku prekrývali zdvorilosťou, má odrazu voľný priechod. A je v tom množstvo príkrosti. Azda sa však netreba čudovať, že to nabralo až také obludné rozmery, keď už v úvode sa robil z komára somár.
Slovo majú herci
Polanski nerozpráva tak, že by vyhrocovanie vzťahov medzi postavami neustále podporoval nápadne expresívnymi filmárskymi postupmi. Nepoužíva prudké nájazdy kamery na tvár hrdinu, ktorý sa chystá zaútočiť, ani zúrivé prestrihávanie, ktoré dokreslí šialenstvo slovných prestreliek. Divákom navyše odopiera hudobný sprievod. Dôraz kladie na výraz hercov, na ich rozostavenie v scéne a na akciu.
Herecká zostava filmu je pritom kvalitná – Kate Winsletová, Christoph Waltz, Jodie Fosterová, John C. Reilly. Pokiaľ sa Waltz prejavuje arogantne, ale málokedy zvýši hlas, Winsletová je oveľa temperamentnejšia a Fosterovej hysterické výbuchy už niekedy pôsobia ako prehrávanie. Ono to však môže súvisieť s pomerne rýchlym prechodom postáv do štádia čoraz nabrúsenejších nepriateľov, pretože Polanski naozaj vtesnal rozprávanie do pomerne krátkeho času.
Nedá sa však povedať, že by sa Boh masakra v jeho rukách nejako trestuhodne rozpadával. Nedá sa povedať ani to, že by sa do predlohy vložil tak, až by publikum strhol. Carnage je prosto slušne spracovaná konverzačka s dobrými hercami. To nie je málo.
Hodnotenie Pravdy: 4 hviezdičky z 5
Carnage, Francúzsko, Nemecko, Poľsko 2011
scenár: Yasmina Reza, Roman Polanski
réžia: R. Polanski
hrajú: Kate Winsletová, Jodie Fosterová, Christoph Waltz, John C. Reilly
slovenská kinopremiéra: 26. januára
