Dostala sa tam tínedžerská love story Lóve, ktorú si pozrelo 113-tisíc divákov a skončila piata. Na druhom mieste sa pritom umiestnila česká trpká komédia Občiansky preukaz, ktorú Slovensko koprodukovalo. Rebríček návštevnosti však odhalil aj to, že viacerým domácim titulom sa darilo málo alebo sa im nedarilo vôbec. Podľa Únie filmových distribútorov prišlo vlani do kín celkovo 3,5 milióna divákov, čo je približne o 400-tisíc menej ako v roku 2010, ale bolo aj dosť horších rokov.
Nevidený Viditeľný svet
K slovenským filmom, ktoré u publika prepadli, sa okrem komédie Mŕtvola musí zomrieť radí aj psychologická dráma Viditeľný svet v réžii Petra Krištúfka. Distribučnú premiéru mala síce až 10. novembra, ale návštevnosť 1 764 ľudí za necelé dva mesiace je napriek tomu veľmi nízka. Taký zlý výsledok zaskočil aj producenta snímky Milana Stráňavu.
„Je to pre mňa obrovské sklamanie,“ povedal Stráňava s tým, že si zatiaľ nevie vysvetliť príčiny neúspechu. „Myslím si, že na slovenské pomery mal film slušnú medializáciu a hoci sme nepočítali s návalom divákov, predstavoval som si návštevnosť okolo 20-, 25-tisíc ľudí,“ dodal producent a priznal, že Viditeľný svet sa nepresadil ani v českých kinách.
Na Slovensku mal Krištúfkov film 121 predstavení, takže priemerná návštevnosť na jednu projekciu bola zhruba 14 divákov. Z celkového pohľadu sa priemerná návštevnosť jedného filmového predstavenia v slovenských kinách vyšplhala na takmer 32 ľudí. Zo slovenských snímok toto číslo prekonalo nielen spomínané Lóve, ale aj koprodukčný titul Martina Šulíka Cigán. V českých kinách nezaznamenal veľký ohlas, ale na Slovensku mal návštevnosť 27-tisíc ľudí, čo je na tunajšie pomery slušné. Aj šéfredaktor filmového portálu Kinema.sk Peter Konečný označil takýto výsledok pre filmovú drámu s výpovednou hodnotou a umeleckou ambíciou za úspech.
Chvály väčšie ako publikum
Tak ako Lóve aj oceňovaná snímka Zuzany Liovej Dom stavia do popredia mladého človeka. Jej rozprávanie však nie je také dravé a efektné, je tichšie, pomalšie, introspektívnejšie a vyzretejšie. Na rozdiel od Lóve, ktoré sa odohráva v mestskom prostredí, jeho hrdinovia sú drzí frajeri a kradnú, aby si mohli užívať, hrdinka vidieckeho Domu žije v prostredí nudných stereotypov a prechádza zložitým vzťahom so svojím otcom.
S Liovej filmom to napokon dopadlo tak, že si získal uznanie na festivaloch a priazeň recenzentov, ale v slovenských kinách ho videlo iba 5442 divákov. Približne o tritisíc menej ako debutový film Petra Bebjaka Marhuľový ostrov. Jeho producent Rastislav Šesták uviedol, že už pri nakrúcaní vedeli, že to nebude výrazne komerčný projekt. „Podľa tabuliek nepatrí medzi najnavštevovanejšie, ale tešia nás pozitívne ohlasy od slovenských divákov aj zo zahraničných festivalov,“ dodal Šesták.
Naozaj to nie sú výrazné čísla, ale s návštevnosťou kritikmi zavrhovanej komédie Mŕtvola musí zomrieť sa predsa len nedajú porovnávať. Film režiséra Jozefa Paštéku v kinách úplne prepadol, keď ho videlo iba 1 520 divákov.
„Návštevníkmi sú najmä mladí ľudia, ktorým asociatívny humor, vzťahy, ako ich stvárňuje naša komédia, nič nehovoria. Je to skôr parketa ich rodičov. A tí si snímku určite pozreli na obrazovkách Slovenskej televízie, kde dosiahla nadpriemerné výsledky sledovanosti,“ myslí si Patrik Pašš zo spoločnosti Trigon, ktorá projekt produkčne zastrešila. Pašš je pritom spokojný s ohlasom na dokument Nickyho rodina, ktorý v slovenských kinách videlo 5 291 ľudí a v Česku až 48-tisíc, čo z neho vlani urobilo najnavštevovanejší dokument tamojších kín.
